Dávid Kuntz sa narodil 30. septembra 1801 vo Veľkej pri Poprade a zomrel 26. septembra 1870 v Kežmarku.
Pochádza z rodiny remeselníka – kožušníka. Po základnom štúdiu v rodnom meste prešiel r. 1815 na kežmarské lýceum, kde študoval rétoriku, fi lozofi u, teológiu i právo. Odtiaľ odišiel r. 1821 do Prešporku, kde pokračoval v štúdiu teológie, fi lológie, literatúry a prírodných vied. Teológiu doštudoval vo Viedni. Po skončení štúdií sa stal evanjelickým kaplánom, neskôr farárom v Poprade, kde pôsobil v r. 1826 – 1844 a zaslúžil sa o stavbu nového kostola. R. 1844 ho evanjelici požiadali, aby pôsobil ako farár v Kežmarku. Bol tu až do svojej smrti.
Kuntz ovládal viacero jazykov – okrem bežnej reči na Spiši – nemeckej, maďarskej a slovenskej, vedel aj po latinsky, grécky, hebrejsky, učil sa po anglicky, arabsky a venoval sa aj sanskritu – staroindickému literárnemu jazyku. Bol aj literárne činný. Vydal knihu Die Zipser Gespanschaft in Oberungarn, Leutschau 1840 (Spišská župa v Hornom Uhorsku), kde je podrobný popis Spiša, popis miest, obcí, hradov, ale nechýba ani národopisný pohľad na obyvateľstvo, jeho reč a zvyky. Bol jedným z prvých autorov, ktorí propagovali návštevu Spiša. Pochovaný je na kežmarskom historickom cintoríne.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín. Kežmarok: Vivit 2005.
WEBER, Samuel: Ehrenhalle verdienstvoller Zipser des XIX. Jahrhunderts 1800 – 1990. Spišská Nová Ves: Schmidt 1901.