prof. RNDr. Milan Petráš CSc. sa narodil 26. apríla 1930 vo Veľkej Frankovej a zomrel 26. novembra 1999 v Bratislave.
V r. 1940 – 1948 vynikajúco študoval na Štátnom gymnáziu v Kežmarku. Po matúre sa zapísal na fyziku na Prírodovedeckú fakultu Slovenskej (neskôr Komenského) univerzity v Bratislave. Štúdium ukončil r. 1952 diplomovou prácou Relativistické vlnové rovnice.
Po skončení štúdií sa stal ašpirantom prof. Dionýza Ilkoviča, zakladateľa modernej slovenskej fyziky, potom bol ašpirantom v Prahe u profesora Václava Votrubu.
Od r. 1955 pôsobil na Katedre fyziky Prírodovedeckej fakulty a od r. 1980 na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského. Táto fakulta sa vyčlenila z Prírodovedeckej fakulty.
V r. 1975 – 1990 bol vedúcim Katedry teoretickej fyziky a v r. 1969 – 1970 bol prodekanom Prírodovedeckej fakulty UK. V roku 1980 sa stal vysokoškolským profesorom teoretickej fyziky.
Mal ešte aj iné funkcie: v r. 1967 – 1977 pracoval ako riaditeľ Laboratória experimentálnej a teoretickej fyziky (neskôr sa premenovalo na Ústav fyziky Prírodovedeckej fakulty UK).
Vo svojej práci sa zameriaval na fundamentálne problémy. Ako písal o ňom kolega z fakulty Juraj Šebesta, Petráš našiel nové riešenie relativistických vlnových rovníc pre časticu so spinom 3/2, ktoré sa dodnes označuje ako Petrášova reprezentácia…
V teórii S-matice vzbudil zaslúženú pozornosť Petrášov self-konzistentný výpočet magnetických momentov nukleónov. Za súbor prác z týchto dvoch oblastí bol Milan Petráš poctený v r. 1969 Štátnou cenou.
Literatúra:
Archívne materiály rodiny Petrasovej z Kežmarku.