Dr. Ján Lipták sa narodil 13. decembra 1889 vo Veľkej pri Poprade a zomrel 18. decembra 1958 vo Warstein v Nemecku.
Narodil sa v rodine staviteľa. Študoval na kežmarskom gymnáziu; históriu, latinčinu a francúzštinu na univerzitách v Budapešti a Paríži. Bol doktorom fi lozofi e. V r. 1911 sa stal riadnym profesorom ev. a. v. dištriktuálneho gymnázia v Kežmarku, ktoré sa po r. 1918 zmenilo na nemecké gymnázium.
Od prvých rokov svojho pobytu v Kežmarku sa Dr. Lipták venoval spišskej histórii. Bohatstvo informácií nachádzal v lyceálnej knižnici – napr. latinský rukopis o histórii Spiša od Juraja Bohuša, rektora školy v r. 1711 – 1722. Lipták ho preložil do nemčiny a kniha vyšla pod názvom Historisch-geographische Beschreibung des in Oberungarn berühmtesten Zipser Landes v Kežmarku r. 1919.
Svojimi samostatnými dielami, ale aj štúdiami, Lipták zmapoval históriu Spiša od najstarších čias po súčasnosť, napr. r. 1934 vydal v Kežmarku knihu Die Germanenzeit in der Slowakei und in der Zips (Doba Germánov na Slovensku a na Spiši), r. 1935 vyšla v Kežmarku publikácia Urgeschichte und Besiedlung der Zips (Pravek a osídlenie Spiša), r. 1938 Alchimisten, Gottsucher und Schatzgräber in der Zips (Alchymisti, hľadači Boha a zlatokopi na Spiši). Z jeho pera pochádzajú aj zatiaľ neprekonané dejiny kežmarského lýcea Geschichte des evang. Distriktual Lyzeums A. B. in Kesmark, vydané v Kežmarku r. 1933. Písal aj o osobnostiach – o Dávidovi Frölichovi, Frátrovi Cypriánovi, Danielovi Speerovi – Uhorskom alebo Dáckom Simplicissimovi atď.
Rodina Liptákovcov bývala najprv na Hlavnom námestí v dome č. 96, potom si postavila dom na Michalskej ulici č. 1.
Lipták, bohužiaľ, sa počas II. svetovej vojny veľmi angažoval. V r. 1940 (1941?) – 1944 bol aj riaditeľom Institut für Heimatforschung – Ústavu pre vlastivedný výskum nemeckej menšiny. Kežmarok opustil spolu so žiakmi gymnázia pri evakuácii nemeckého obyvateľstva v septembri 1944. Po odchode žil najprv v Rakúsku, potom sa usadil v nemeckom Westfálsku v meste Warstein. I tu pokračoval vo svojej práci, nie je teda vylúčené, že vzal so sebou nejaké materiály (v lyceálnej knižnici chýba napr. Frölichov pamätník, o ktorom Lipták podrobne písal, atď.). Počas pobytu v Nemecku redigoval od r. 1955 aj obnovené vydávanie Karpatských ročeniek – Karpathen Jahrbuch, ktoré predtým vychádzali na Spiši. Bol aj kultúrnym referentom Karpatskonemeckého spolku (Karpatendeutsche Landsmanschaft ).
V jeho diele pokračovala dcéra Zuzana (15. február 1918 Budapešť – 17. marec 2005 Wuppertal v Nemecku), vydatá Hahne, ktorá opísala spomienky na Kežmarok v knihe Eine karpatendeutsche Jugend (Karpatskonemecká mládež). Ešte v Kežmarku pomáhala otcovi pri katalogizácii lyceálnej knižnice, študovala na Nemeckej univerzite v Prahe germanistiku, ktorú ukončila r. 1941, tam ostala ako asistentka. R. 1943 sa ako 23-ročná vydala v Prahe po týždňovej známosti za študenta, ktorý práve ukončil štúdium filozofie – Heinricha Hahneho, neskôr učiteľa, publicistu, spisovateľa, s ktorým prežila 53 šťastných rokov až do jeho smrti 1996. Redigovala mnohé jeho články, hlavne vo Frankfurter Allgemeine Zeitung a asi tucet jeho kníh. Posledné štyri pripravila na vydanie už po jeho smrti. Obaja boli výbornými, veľmi obľúbenými učiteľmi. Vo svojom dome organizovali každý týždeň pravidelné literárne krúžky pre záujemcov. Pri týchto krúžkoch vyzbierali celkom slušný obnos, a tak v roku 2000 darovala Zuzana Hahne svojej milovanej lyceálnej knižnici 10 000 západonemeckých mariek. Urobila to cez jeden spolok v Nemecku, ktorý nevedno prečo časť sumy dal na iné projekty.
Literatúra:
GROSZ, Alfréd: Životopisy slávnych Spišiakov. Rukopis v Múzeu v Kežmarku.
HAHNE Susanne: Eine karpatendeutsche Jugend. Bad Schussenried: Gerhard Hess 2004.