Knihy kežmarskej historičky a spisovateľky Nory Baráthovej sa po reedícii dostanú opäť k čitateľom. Tí sa môžu tešiť na známe romány, ktorými sa autorka preslávila – Muž, ktorý kráčal za smrťou a jeho voľné pokračovanie Aj zradcom sa odpúšťa.
S nápadom vrátiť knihy do života prišiel vydavateľ a autor publikácií o Kežmarku Jaroslav JADRO Šleboda. „Spýtal som sa Nory, či môžem znova vydať jej knihy. Ona bola nadšená a neverila, že sa dožije toho, aby sa jej knihy opäť dostali na svetlo. Nedajú sa totiž zohnať už ani v antikvariátoch,“ povedal Šleboda.
Po takmer päťdesiatich rokoch tak v románe Muž, ktorý kráčal za smrťou, ožijú príbehy hlavného hrdinu, kežmarského mešťana, notára a neskôr richtára Jakuba Kraya. Autorka v knihe zachytáva obdobie rokov 1703 až 1709, časy povstania uhorskej šľachty proti rakúskemu cisárovi, ktorý ju potláčal. Po stáročia sa tradovalo, že Kray doplatil životom ani nie tak na priateľstvo s Rákóczim, ako na žiarlivosť bývalého priateľa, ktorý miloval jeho manželku ešte za slobodna. Vo voľnom pokračovaní románu Aj zradcom sa odpúšťa Baráthová opisuje doznievanie Rákócziho povstania a situáciu v meste počas moru v rokoch 1710 a 1711. „O prvom diele môžem povedať, že má najmenej 95 percent reality. Keby som odvážila materiály, z ktorých som vychádzala – odborné knihy, archívny materiál, fotokópie hlavne v reči maďarskej, latinskej, nemeckej, poľskej a veľmi málo slovenskej, tak by to bolo možno 25 kilogramov. Druhý diel má rovnaké percento reality,“ povedala Nora Baráthová, ktorú reedícia kníh nadchla. Dokopy napísala štrnásť historických beletrií hlavne z dejín mesta Kežmarok, no trúfla si aj na rímske dejiny. „Práca historika spočíva v odhaľovaní minulosti svojho mesta, prípadne jeho okolia. Odmala som si uvedomovala, že žijem v slávnom meste, kde každá stavba, každý jej kameň skrýva nejaké tajomstvo. Ako historik, štyridsať rokov som pracovala v kežmarskom múzeu na hrade, som mala možnosť spoznávať tieto tajomstvá do detailov a škoda by bolo nechať si ich pre seba,“ priblížila spisovateľka.
Autorka v opätovne vydaných románoch doplnila aj pasáže, ktoré nemohla v dobe socializmu uverejniť. „Zaujímavosťou bola požiadavka dobového riaditeľa vydavateľstva v Košiciach, aby som zmenila originálne mená na slovenské, pretože to budilo dojem, že v Kežmarku žili samí Nemci. Samí Nemci tu nežili, ale bolo ich aspoň 95 percent. Žiaľ, to isté chcelo aj vydavateľstvo v Bratislave. Pri hlavných postavách som neustúpila, pri malých, no, nech majú radosť. V košickom vydavateľstve bez môjho vedomia vyhodili vety, kde sa spomínalo niečo náboženské, napríklad knižočka viazaná v koži, na ktorej bol vyrytý zlatý kalich. Knižočka síce ostala, ale kalich vyškrtli,“ priblížila vtedajšie praktiky spisovateľka.
Historické romány Nory Baráthovej dostanú po takmer polstoročí moderný dizajn a čitateľom budú k dispozícii začiatkom júna. „Ak sa ukáže, že ľudia majú záujem o slovenskú históriu, tak sa pustíme do ďalšej Baráthovej knihy Nepokojné mesto,“ uzavrel Šleboda.
Veronika Michalčíková