Bartolomeides Ladislav sa narodil 16. novembra 1754 v Klenovci pri Hnúšti a zomrel 18. apríla 1825 v Ochtinej
Študoval v Klenovci, Dobšinej, v r. 1772 – 1775 na lýceu v Kežmarku, potom na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil ako učiteľ v Rimavskej Bani, Ožďanoch, Ratkovej, ako evanjelický farár v Ochtinej, dekan evanjelických škôl v Štítnickej doline, senior evanjelickej cirkvi.
Bol autorom slovenských školských učebníc, osvie teneckých úvah a populárno-vedeckých prác. Vydal 15 diel: prvý slovenský školský zemepis Geografi a aneb Vypsánní okršleku zemského s šesti mapami (1789), prvú slovenskú učebnicu prírodopisu Kratičká hystorye přirozenj (1790). Najvýznamnejšia je jeho veľká latinská vlastivedná
monografi a o Gemerskej stolici (Historicko-zemepisno- štatistické znalosti o Gemerskej stolici v hornom Uhorsku), ktorú vydal v Levoči v r.1806 – 1808. V nej obhajoval pôvodnosť tamojšieho obyvateľstva, veľkú pozornosť venoval železiarstvu, remeslám, poľnohospodárstvu a pastierstvu. Kniha bola v skutočnosti doplnením Notitii Mateja Bela. Napísal tiež latinskú monografi u o Štítnickej doline. Keďže bol prívržencom názorného
vyučovania, rád vo svojich prácach sám ilustroval vo veľkej miere nákresy a rytiny.
Literatúra:
BARICA, Ján.: Vede a národu. Bratislava: Smena 1988.
SBS I. Martin: Matica slovenská 1986, s. 156.