Martin Dévay sa narodil v polovici 17. storočia v Kežmarku a zomrel okolo roku 1720 v Kežmarku.
Armales získal Pavol Dévay mladší r. 1648 pravdepodobne za vojenské zásluhy v bojoch proti Turkom, pretože v modrom štíte erbu je strieborný kôň, na ňom bojovník s tasenou šabľou, na ktorej je napichnutá turecká hlava – v klenote sú tri zlaté (?) pštrosie perá.
Pavol nepochádzal z Kežmarku – tu len slúžil v posádke hradného pána Štefana Tököliho I. Z vojenskej služby odišiel a usadil sa v meste. R. 1675 sa spomína Adam Dévay. R. 1686 umiera Martin Dévay starší – jeho náhrobok je umiestnený v stene Baziliky sv. Kríža. V súpise obyvateľov mesta z r. 1697 sa spomínajú dvaja Pavlovia – starší ako krajčír – viackrát bol senátorom, mladší ako kožušník a Martin – krajčír.
Martin (nacionálie nie sú známe) bol z rodu najznámejší v zápornom slova zmysle. Hoci bol remeselníkom, mnohokrát ho zvolili za senátora, bol aj viacnásobným vyslancom mesta. Tradícia hovorí, že sa pričinil o popravu troch popredných kežmarských pánov – Kraya, Lányho a Topertzera. Predovšetkým mu šlo o Kraya, pretože ten si vzal za manželku ženu, ktorú Dévay miloval. Po dobytí mesta cisárskym vojskom a poprave kežmarských pánov bol Dévay cisárskym maršalom Heisterom vymenovaný za richtára Kežmarku. Bol ním v r. 1710, 1713 – 1716, 1719, 1720. V r. 1713 dal zhotoviť prísažný kríž s datovaním a darovacím textom. Kríž je v miestnom múzeu v radnej sieni.
- 1723 sa spomína ako richtár Gašpar Dévay, v r. 1719 a 1754 Samuel. Po tomto období rodina odišla z Kežmarku i zo Spiša.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Nositelia erbov v Kežmarku. Rukopis.
GENERSICH, Christian: Merkwürdigkeiten der Königlichen Freystadt Késmark I. – II. Košice – Levoča 1804.