Ondrej Devečka sa narodil 8. decembra 1884 v Paludzi pri Liptovskom Mikuláši a zomrel 18. marca 1967 v Bratislave.
Základnú školu navštevoval v Liptovskom Mikuláši, študoval na gymnáziu v Prešove, teológiu v Prešove a v Bratislave, r. 1922 získal kvalifikáciu stredoškolského profesora. Pôsobil ako evanjelický kaplán v Rimavskej Píle, farár v Jasenovej, v r. 1919 – 1922 ako učiteľ obchodnej školy v Dolnom Kubíne, napokon r. 1923 pôsobil ako riaditeľ Vyššej obchodnej školy v Kežmarku a inšpektor odborných škôl. Od r. 1946 bol na dôchodku.
Po r. 1918 bol funkcionárom agrárnej strany – v r. 1918 – 1920 poslancom národného zhromaždenia za túto stranu, podobne aj v rokoch 1935 – 1939. V r. 1931 – 1932 bol zástupcom starostu mesta Kežmarok a v r. 1933 po rozpustení mestského zastupiteľstva pod vedením komunistického starostu Warhola, bol Devečka vymenovaný za vládneho komisára Kežmarku. V rokoch 1923 – 1933 redigoval regionálny týždenník strany Podtatranská Slovač, v r. 1934 – 1948 Podtatranský kraj.
V r. 1944 sa ako člen Demokratickej strany zapojil do odboja, bol členom ilegálneho revolučného národného výboru v Kežmarku – okrem iného fi nančne vypomáhal rodinám väznených fašistami.
Po oslobodení sa vo februári 1945 stal predsedom národného výboru, neskôr predsedom okresného výboru. Takisto bol zvolený do širšieho výkonného výboru DS. V r. 1945 – 1948 bol za DS poslancom Slovenskej národnej rady.
Publikoval v mnohých, aj cirkevných novinách, bol spoluautorom učebnice slovenčiny pre obchodné školy. Ešte r. 1913 vstúpil do redakcie časopisu Prúdy.
Jeho manželkou bola Helena, rod. Turcerová, známa pedagogička a prekladateľka z ruštiny a francúzštiny. Literatúra: SBS I. Martin: Matica slovenská 1986, s. 468. Archív Múzea v Kežmarku.