„Podujatie Carlova kvapka krvi je viac než len akt solidarity – nesie v sebe hlboký duchovný odkaz. V evanjeliu 5. veľkonočnej nedele sme si vypočuli Ježišove slová: „Ako som ja miloval vás, tak sa aj vy milujte navzájom“ (Jn 13, 34). Kresťanská láska je nezištná a konkrétna, nemôže zostať len slovami – musí sa prejaviť skutkami. Pri darovaní krvi sme oslobodení od predsudkov, neriešime, či naša krv zachráni život kresťanovi, či neveriacemu. Jednoducho milujeme. Tak, ako hovoril Carlo Acutis: Milovať zajtrajšok znamená dať to najlepšie zo seba už dnes,“ hodnotí akciu spišský diecézny biskup Mons. František Trstenský.

Ďakujeme všetkým darcom, organizátorom a účastníkom, ktorí svojím skutkom lásky prispejú k úspechu tejto výnimočnej akcie aj v našom meste!

Zdroj: www.kapitula.sk – Mária Brezinová, spoluorganizátorka

Gotický portál

Neskorogotická Bazilika sv. Kríža v Kežmarku stojí na mieste staršieho objektu z 13. storočia, ktorý bol v roku 1433 poškodený pri dobýjaní mesta husitmi, požiarom a údajne i zemetrasením. Kostol prestavali na neskorogotický objekt, jeden z najväčších vo vtedajšej krajine. Súčasťou prestavby bol aj pre naše územie neobvyklý kamenný vstupný portál v južnej časti chrámu. Jeho zvláštnosťou sú dva združené vstupy umiestnené do lomeného oblúku s pretínajúcimi sa prútmi vo vrchole. Ostenia otvorov zdobia sochy a v tympanóne je neúplný kruhový otvor vyplnený kamennou kružbou so sklenenou výplňou. Po oboch stranách portálu sa vinú nápisové stuhy s letopočtom 1498, datujúcim ukončenie prestavby kostola. Pilier s konzolou nesie sochu Bolestného Krista stojaceho pod baldachýnom pokrytým kamennými prepletanými vetvovými úponkami.

Ako hlasovať za Kežmarok

1. Navštívite stránku https://www.nadaciavub.sk/poklady/
2. Vyberiete si Kežmarok.
3. Vypíšete telefónne číslo.
4. Obdržíte SMS kód, ktorý vpíšete do políčka.
5. Zahlasujete.

Každý človek má iba 1 hlas. Ak chcete pomôcť obnoviť ďalšiu historickú pamiatku v Kežmarku, máte teraz jedinečnú možnosť.

Gotický portál

Neskorogotická Bazilika sv. Kríža v Kežmarku stojí na mieste staršieho objektu z 13. storočia, ktorý bol v roku 1433 poškodený pri dobýjaní mesta husitmi, požiarom a údajne i zemetrasením. Kostol prestavali na neskorogotický objekt, jeden z najväčších vo vtedajšej krajine. Súčasťou prestavby bol aj pre naše územie neobvyklý kamenný vstupný portál v južnej časti chrámu. Jeho zvláštnosťou sú dva združené vstupy umiestnené do lomeného oblúku s pretínajúcimi sa prútmi vo vrchole. Ostenia otvorov zdobia sochy a v tympanóne je neúplný kruhový otvor vyplnený kamennou kružbou so sklenenou výplňou. Po oboch stranách portálu sa vinú nápisové stuhy s letopočtom 1498, datujúcim ukončenie prestavby kostola. Pilier s konzolou nesie sochu Bolestného Krista stojaceho pod baldachýnom pokrytým kamennými prepletanými vetvovými úponkami.

Ako hlasovať za Kežmarok

1. Navštívite stránku https://www.nadaciavub.sk/poklady/
2. Vyberiete si Kežmarok.
3. Vypíšete telefónne číslo.
4. Obdržíte SMS kód, ktorý vpíšete do políčka.
5. Zahlasujete.

Každý človek má iba 1 hlas. Ak chcete pomôcť obnoviť ďalšiu historickú pamiatku v Kežmarku, máte teraz jedinečnú možnosť.

Aj keď ľubický pravoslávny chrám malý i mladý a jeho základný kameň bol posvätený v roku 1999, môže sa pravoslávna cirkevná obec pochváliť pokročilým štádiom rozpisu interiéru ikonami v byzantskom štýle z dielne srbského ikonopisca z Belehradu, ktorý za týmto účelom Ľubicu pravidelne navštevuje. Pravoslávny chrám Usnutia Presvätej Bohorodičky sa tak stáva pamätihodnosťou, ktorú by ste pri svojej návšteve Kežmarku a okolia rozhodne nemali vynechať. V prípade záujmu o návštevu chrámu so sprievodcovským výkladom môžete kontaktovať správcu Pravoslávnej cirkevnej obce Ľubica, ktorý Vám s týmto rád vyhovie.

Kríž s lampádou v pravoslávnom chráme v Ľubici.

Tri ľubické chrámy zasvätené Bohorodičke

Ľubica je zväčša rímskokatolícka, malé obsadenie majú evanjelici a pravoslávni a asi sedem percent  je gréckokatolíckeho vierovyznania. V neďalekom okresnom meste Kežmarok sa po poslednom sčítaní obyvateľov prihlásilo ku pravoslávnemu vierovyznaniu 66 obyvateľov, čo tvorí 0,42 % z jeho celkového obyvateľstva.

Zaujímavosťou obce Ľubica je jej zasvätenie chrámov tomu istému sviatku – V rímskokatolíckom obrade zvanom Nanebovzatie, v gréckokatolíckej cirkvi Zosnutie a v pravoslávnej cirkvi Usnutie či Uspenie. Chrámový sviatok pravoslávnych veriacich je podľa juliánskeho kalendára 28. augusta, čiže o dva týždne posunutý. Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie je z polovice 13. storočia. Je to najväčší dvojloďový kostol na Spiši. V centre hlavného oltára s barokovou výzdobou, je plastika Madony s dieťaťom – dielo Majstra Pavla z Levoče. Interiér je vymaľovaný rokokovo-iluzívnou maľbou. Nachádzajú sa tu patronátne lavice z prelomu 15. a 16. storočia. Osobitým architektonickým prvkom je románske rozetové okno s pred roku 1260. Gréckokatolícky farský kostol Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky bol pôvodne kaplnka prestavená z väčšieho domu v roku 1930. Obdĺžnikový vnútorný priestor je podopretý šiestimi podperami. Čelná stena je zdobená nástennou maľbou s postavami Panny Márie, Ježiša Krista a apoštolov. Punc umeleckej kvality majú aj obidve farebné vitráže na oknách po bokoch ústrednej nástennej maľby. Vitráže aj maľba sú dielom akademického maliara Mikuláša Klimčáka.

Pohľad na Chrám Usnutia Presvätej Bohorodičky

Výklad sviatku Usnutia Presvätej Bohorodičky

Posledným Bohorodičným sviatkom cirkevného roka je sviatok Uspenija Presvätej Bohorodičky. V Pravoslávnej cirkvi patrí Presvätej Bohorodičke veľká úcta. Na doplnenie uvedieme, že cirkevný rok sa v pravoslávnej cirkvi začína 1. septembra. „Ikonografia sviatku Uspenija Presvätej Bohorodičky sa v plnosti zakladá na svätej Tradícii. Na ikone sú podchytené dva významy sviatku: zavŕšenie pozemského života Bohorodičky – usnutie a pochovanie, a jej väčšie preslávenie – vzkriesenie a nanebovstúpenie aj s jej prečistým telom. No lôžku leží prečisté telo Bohorodičky po odlúčení jej duše. Vôkol stoja všetci apoštoli, okrem apoštola Tomáša, ktorí vnuknutím Svätého Ducha prišli v tie dni do Jeruzalema. Keď apoštol Tomáš prišiel do Jeruzalema, Bohorodička už bola tri dni v hrobe v Getsemanskej záhrade. Chcel ešte raz uvidieť Matku svojho Učiteľa a tak odkryli jej hrob. No jej sväté telo tam už nebolo. Ikonopisci napísali ako dvanásteho apoštola svätého Pavla. Svätý apoštol Peter vzdáva česť jej telu kadidlom. Nad telom Bohorodičky sa nachádza Christos – Spasiteľ, ktorý vo svojich rukách drží Máriinu dušu v podobe zavitého dieťaťa, čo označuje počiatok jej nového života na nebesiach. Christa v nebeskej sláve obklopujú anjeli. Isus Christos sa javí akoby centrom tejto ikony, hoci ide o usnutie Božej Matky. Podobne je to aj na ikone Roždestva Isusa Christa, kde centrom ikony je Bohorodička. Nie je to náhoda ani chyba. Cez Bohorodičku Boží Syn prijal ľudské telo a prišiel na svet. Cez Christa sa Bohorodička dostáva na nebesia. Na niektorých ikonách Uspenija môžeme vidieť anjelov, ktorí vynášajú telo Prečistej Bohorodičky do otvorených vrát raja. Na menej detailných ikonách je zobrazený polkruh symbolizujúci nebesá a dve otvorené krídla dverí,“ opísal výklad tohto sviatku protojerej Jozef Balberčák.

Ikonostas v pravoslávnom chráme v Ľubici

Eufrosínia Polocká je neoddeliteľnou súčasťou chrámu

V ľubickom chráme sa nachádzajú ostatky prepodobnej matky Eufrosínie Polockej, blahovernej kňažnej a iguménie (predstavenej kláštora). Eufrosínia v dvanástich odmietla manželstvo a svetský život a tak odišla do polockého monastiera (kláštora), približne v roku 1116. Zhruba v roku 1119 sa presťahovala do cely (izby určenej pre mníšky) pri polockom chráme Svätej Múdrosti, kde začala prepisovať knihy v miestnej knižnici. Neskôr po roku 1120 Efrosinia, vtedy ešte ako mníška iniciovala výstavbu ženského kláštora v Selci u Polocka, kde stávala stará rezidencia polockých biskupov. Po postavení kláštora v roku 1126 bola menovaná predstavenou tohto kláštora – igumenkou. Bola tiež iniciátorkou založenia mužského kláštora Bohorodičky і Chrámu Svätej Bohorodičky pri ňom vystavanom v rokoch 1151 až 1154. Objednala u majstra klenotníka Lazara Bogšiho zlatý kríž s relikviami, ktorý sa neskôr stal známym ako kríž Efrosinie Poľockej. Počas druhej svetovej vojny bol kríž počas nemeckej okupácie ukradnutý a stratený. Na konci života sa Efrosinie vybrala na púť do Jeruzalema, kde po vyčerpávajúcej ceste pravdepodobne v roku 1167 zomrela.

Ikona Eufrosínie Polockej s moščami (ostatkami) v pravom dolnom rohu.

Zvonicu pred chrámom museli demontovať

Doterajšia zvonica koncom roka 2022 zavŕšila svoju dlhoročnú službu ohlasovania svätých bohoslužieb, keďže jej nevyhovujúci a život ohrozujúci stav už nebolo možné opraviť, musela byť odstránená. „Zvesené a uskladnené zvony sú pre nás mementom, aby sme otázku budúcej zvonice riešili s ohľadom na náročné poveternostné podmienky podtatranskej oblasti,“ vysvetľuje Peter Dobrík, duchovný správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Ľubici. Ak chcete podporiť stavbu novej zvonice, svoj príspevok môžete zaslať na číslo účtu cirkevnej obce, ktorý bol zriadený na tento účel.

Pohľad na bohato zdobený strop chrámu.

Článok a fotografie boli vytvorené s dovolením a veľkou pomocou otca Mgr. Petra Dobríka, za čo mu touto cestou ďakujem. Všetky potrebné informácie o chráme nájdete na webstránke www.pcovlubici.net.

Text a foto: Ondrej Miškovič, Zdroje informácií: orthodox.sk, lubica.sk

V Kežmarskej informačnej kancelárii máte možnosť zakúpiť si lístok na celé podujatie alebo na nedeľný program, na ktorom spoznáme kráľa remesla či započúvame sa do piesní Kollárovcov.

Link na predpredaj lístkov:

https://www.ticketportal.sk/event/Europske_ludove_remeslo

Festival podporili:

https://elro.kezmarok.sk/partneri/

Film Turnus rozpráva cez osudy vodiča kamióna, opatrovateľky v Rakúsku a partie robotníkov o živote ľudí, ktorí musia cestovať za ťažkou prácou na takzvané týždňovky. Odzrkadľuje ich sny a túžby, ako aj obete, ktoré prinášajú, keď sú na ich príjmy odkázaní ich blízki, kým oni sú v cudzích mestách – v ubytovniach, v cudzích domácnostiach.

Čo sa s nimi deje? O čom snívajú? Film je sociálnou sondou do fenoménu týždňoviek, pri ktorých čas strávený mimo domu ničí to, kvôli čomu vlastne pracujú: rodiny a vzťahy s blízkymi. „Z rozhovorov som pochopil, že je to pre nich ťažká životná trauma, keď musia opúšťať svoje domovy. A hlavne sa trhajú citové väzby s rodinami, čo veľmi ťažko znášajú. Chcú zabezpečiť rodinu, ale chladnú vzťahy a citovo sa odcudzujú. Mal som veľa príbehov, ale tieto tri boli reprezentantom všetkých, ktoré som poznal. Zrkadlí sa v nich môj pocit zo všetkých ostatných príbehov,“ povedal pre denník Pravda režisér Jaro Vojtek.

Turnus je pre Vojteka trochu experimentom či hrou s autenticitou a metódou hraného filmu. „V niektorých scénach ide o rekonštrukciu životov protagonistov. To, čo prežili a bolo pre nich silné, sme znova „prežili“ pred kamerou. Takže akoby boli neherci, ale hrali samých seba. Poznali tie situácie a pocity, takže ich vedeli znova sprítomniť. Dokonca to malo pre nich istý ozdravný účinok. Takže som si pripravil scénu ako z hraného filmu, ale potom sa to odrazu premenilo na autentický dokument. Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť, ktorú som predtým vo filmoch nepoužíval,“ prezradil pre Pravdu režisér a scenárista, ktorý scenár písal so svojím pravidelným spolupracovníkom Marekom Leščákom.

Jara Vojteka poznáme aj ako tvorcu filmov My zdes, Hranica, Cigáni idú do volieb alebo Tak ďaleko, tak blízko, Deti, či Raj na zemi. V Kežmarku nebude prvýkrát, v Iskre už osobne predstavil tri z menovaných snímok.

Pred Turnusom diváci uvidia ešte jeden nový slovenský film – 13-minútový krátkometrážny dokument Musíme prežiť: Fukušima!, ktorého režisérom je Tomáš Krupa. V marci 2011 sa zrútili tri reaktory poškodené zemetrasením a cunami v jadrovej elektrárni v japonskej Fukušime. Všetci do 20 kilometrov od závodu boli evakuovaní, iba Naoto Matsumura sa rozhodol zostať –⁠ jediný z 80-tisíc ľudí. Ako sa však vyrovnať so svetom, ktorý balansuje na pokraji klimatickej katastrofy a energetickej krízy?

Vstupné na projekciu je 6 eur, s platným klubovým preukazom 4 eurá. Vstupenky si môžete zakúpiť online na www.kinoiskra.sk alebo priamo v pokladni kina. Viac informácií aj na www.klubiskra.sk.

Boris Švirloch

Kino Iskra Kežmarok

O vykopávkach a projekte sa mohla široká verejnosť dozvedieť viac aj prostredníctvom prezentácie náleziska na online 3D platforme sprístupnenej koncom roku 2021 na webstránke múzea. Táto prezentácia bola predstavená aj na svetovej výstave EXPO 2021 ako príklad inovatívneho prístupu k uchovávaniu kultúrneho dedičstva.

Hnuteľné i nehnuteľné nálezy vyvolali otázky, na zodpovedanie ktorých boli v 2. etape projektu, v roku 2021, prizvaní odborníci z rôznych vedných oblastí. Výsledky tohto interdisciplinárneho výskumu predstavuje múzeum znovu aj cestou prezentácie na online 3D platforme. V tomto roku ponúkame až dva samostatné modely, pod ktoré sa opäť podpísal Mgr. art. T. Barnáš (Overhead). Predstavujú stredovekú lokalitu v dvoch časových obdobiach, ktoré bolo možné vďaka výsledkom výskumu presnejšie datovať do 2. polovice 13. a 1. polovice 15. storočia. Neexistujú doklady o tom, že na skúmanej ploche pulzoval život aj v 14. storočí.

Vieme, že Švábovce boli spočiatku kráľovským majetkom a že staršia etapa reprezentuje toto obdobie vývoja osady. Po roku 1294 sa stali súčasťou šľachtického majetku, čo viedlo k zmene využitia lokality novými zemepánmi. O nich priniesol zaujímavé poznatky archívny výskum. Z rodu pánov z Hrhova, ktorí okrem Šváboviec získali aj majetky na sever od rieky Poprad (t. j. aj na území dnešného okresu Kežmarok), sa v priebehu 14. storočia vyčlenili tri vetvy – páni zo Šváboviec, Slovenskej Vsi a Bušoviec. Konca stredoveku sa dožili len páni z Bušoviec, ostatné dva rody postupne vymreli. Prisvojili si však honosnejší prídomok zo Šváboviec a usídlili sa, rovnako ako všetci ich predchodcovia, v Slovenskej Vsi, ktorá bola bližšie k majetkovej doméne pri rieke Poprad. Rodové sídlo vo Švábovciach sa zmenilo na centrum správy tunajších majetkov, uvádzané v neskorších písomnostiach ako „Švábovská kúria“ alebo  „Horný majer“.

Švábyovci patrili k familiárom kapitána mesta a hradu Kežmarok Krištofa Warkoča. Drobní šľachtici obvykle vstupovali do famílie, t. j. do služieb tých majetnejších. Tento služobný pomer prekvapivo vyústil do zamotaných finančných transakcií, ktorých konečným výsledkom  bolo, že sa Krištof Warkoč stal od roku 1507 majiteľom Šváboviec. Tejto téme bola venovaná prezentácia na stránke múzea počas Európskych dní archeológie 2022.

Zánik objektov z 15. storočia súvisí zrejme s postupnou stratou záujmu o túto lokalitu zo strany jej majiteľov. Model síce neprináša presnú dobovú rekonštrukciu, ale napriek tomu ponúka predstavu o tom, ako a v akej miere bola skúmaná plocha v stredoveku využitá. Jednotlivé anotácie obsahujú informácie napr. aj o tom, čo sa tu v stredoveku pestovalo, prípadne jedlo, alebo čo ukázali špeciálne analýzy kovových predmetov. Pripojené sú aj odkazy na 3D zobrazenia nálezov, z ktorých niektoré sú doplnené do pôvodných tvarov. Prezentácia je sprístupnená na webovej stránke múzea, resp. na profile múzea na facebooku  a instagrame.

Marta Kučerová, archeologička Múzea v Kežmarku

Prezentáciu na online 3D platforme podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.