Ján Juraj Feg sa narodil 23. decembra 1749 v Kežmarku a zomrel v roku 1798 v Košiciach.
Otec Juraj a matka Agnesa pochádzali pravdepodobne zo Sliezska. Brat František (1740 Sliezsko – 1779 Košice) bol pomocníkom východoslovenského sochára, rovnako sliezskeho pôvodu, Jozefa Hartmana. V Hartmanovej dielni sa vyučil aj mladší Ján. Podľa matriky r. kat. farského úradu v Kežmarku sa Ján Feg 3. októbra 1772 oženil so Zuzanou Lorxovou. Dcéra Mária Terézia sa im narodila 14. januára 1773 a druhá dcéra Anna Mária 9. septembra 1778.
Fegova vysokokvalitná tvorba sa vyznačuje ostromodelovanými bohatými drapériami a elegantnými pohybmi fi gúr. Jeho prácu (resp. prácu jeho dielne) možno identifi kovať na základe účtovnej knihy Kostola sv. Petra a Pavla vo Vyšných Lapšoch. V r. 1778 je zaznamenané, že na bočný oltár (Nepoškvrneného počatia), vyrezaný Jánom Fegom, barón Ján Ioanelli (Joanelly) venoval 250 rýnskych zlatých. Najväčšou zachovanou Fegovou prácou je Hlavný oltár navštívenia Panny Márie v pavlínskom kostole v Kežmarku, ktorý zhotovil zo štuky v rokoch 1770 – 1772. Hlavné sochy sv. Joachima a sv. Anny v nadživotnej veľkosti sa vyznačujú mimoriadnou výrazovou silou. Za pôsobenia a na náklady kňaza Šimona Goreloviča zhotovil Feg v r. 1770 pre kostol v Nedeci dva bočné oltáre, kazateľnicu a plastiky dvoch anjelov na Oltári sv. Rodiny. Podieľal sa na vybavení interiéru Kostola sv. Petra a Pavla vo Vyšných Lapšoch (časť plastík na hlavnom oltári, dva bočné oltáre a plastiky štyroch evanjelistov na korunnej rímse svätyne). V roku 1776 za 350 rýnskych fl orénov vyrezal Hlavný oltár sv. Serváca vo Vrbove. Z rovnakého obdobia pochádzajú bočné oltáre, kazateľnica a niektoré sochy hlavného oltára v Jurgove, bočný oltár sv. Mikuláša v Poprade-Veľkej a kazateľnica v Tvarožnej.
Počas tvorby na Spiši často spolupracoval s maliarom Imrichom Jagušičom (Kežmarok, Vrbov, Vyšné Lapše, Poprad-Veľká). Spolu s levočským kamenárom Matejom Mrázom realizoval okolo roku 1775 – 1776 výzdobu Mariassyovského kaštieľa a priľahlého parku v Markušovciach pri Spišskej Novej Vsi (osem sôch a vázy pre park, výzdoba priečelia). Vytvoril aj oba bočné štukové oltáre v Kostole sv. Ducha v Levoči. V rokoch 1782 – 1783 v Hejciach vyzdobil sochami kaplnku a záhradu kaštieľa. Po roku 1788 previezol do Sárospataku z Budína hlavný oltár. Pre Erdőhorváthsky kostol zhotovil hlavný oltár a kazateľnicu. V Sátoraljaújhely zhotovil sochy 4 biskupov pre kazateľnicu rímskokatolíckeho kostola (1796).
Literatúra:
A Magyar Katolikus Lexikon. (lexikon.katolikus.hu) Documenta Artis Paulinorum. A magyar rendtartomány monostorai. Az anyagot gyüjt.: Gyéresssy B. 2. Budapešť 1975 – 1977.
GLATZ, A. C. : Umelecko-historické pamiatky Vrbova. In: Dejiny Vrbova. Prešov 1996. CHMELINOVÁ, K.: Ars inter arma. Bratislava: SNG 2008.
CHMELINOVÁ, K.: Miesto zázrakov. Premeny barokového oltára. Bratislava: SNG 2005.
SKORUPA, A.: Zabytkowe kościoły polskiego Spisza. Krakov: Secesja 2001.
ŠMATLÁK, S. a kol.: Slovensko KULTÚRA – I. časť. Bratislava: Obzor 1979. Rímskokatolícky farský úrad Kežmarok. Matrika narodených a sobášna matrika.