Gašpar Fejérpataky–Belopotocký sa narodil 1. januára 1794 v Palúdzi a zomrel 18. mája 1874 v Liptovskom Mikuláši.
V Kežmarku študoval v rokoch 1805 – 1807. Na Kežmarok spomína vo vlastnom životopise takto: „Kežmarská škola a profesor Pavol Nadler pôsobili na mňa výborne… S veľkou chuťou som chodieval do školy a za dva roky som značne pokročil. Chodil som do alumnea, kde som nedostával jesť nikdy nič iné iba hrubú lohazu v hovädzej polievke, varenú s kúskom mäsa, a aj to všetko veľmi skromne, avšak aj tento hlad a nedostatok mi boli na prospech. Keď som prišiel do Kežmarku, nevedel som nič po nemecky, ale za dva roky som urobil značné pokroky v nemčine a latinčine… Z toho, čo som si v kežmarskej škole pozapisoval, mnoho som si aj na pamiatku zachoval… Dňa 17. júla 1807 prišla po mňa do Kežmarku moja macocha, aby ma odviedla domov… Profesor Nadler jej však radil, aby ma nechala v škole, že sa môže dočkať zo mňa potešenia, lebo že mám dary ducha a že som aj v učení usilovný. Macocha však nechcela na mňa nič vynakladať… Mne však to, čo som počul od profesora Nadlera, stále v hlave vŕtalo… Stále som túžil vrátiť sa do škôl.” Žiaľ, táto túžba sa mu nesplnila.
V r. 1830 – 1853 vydával Nový i starý vlastenecký kalendár a rôzne knižky, stal sa aj priekopníkom slovenského ochotníckeho divadla. Prispel aj k rozvoju česko-slovenskej vzájomnosti. Pre svoje národné presvedčenie bol neraz napadnutý a väznený.
Literatúra:
FEJÉRPATAKY-BELOPOTOCKÝ, Gašpar: Vlastný životopis. Bratislava: Tatran 1975.
PIŠÚT, Milan: Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Literárne štúdie a portréty. Bratislava 1955.