Július Joppa sa narodil 18. júla 1912 v Spišskej Novej Vsi a zomrel 24. februára 1994 v Kežmarku.
Učňovskú dobu v r. 1926 – 1929 prežíval u svojho príbuzného Andreja Ľudovíta Bučinu v Mukačeve na Podkarpatskej Rusi, ktorá v r. 1918 – 1938 patrila do I. Československej republiky. Súčasne tam navštevoval učňovskú školu. Potom pracoval ako tovariš a toto obdobie ukončil r. 1935, keď mu „Smíšené živnostenské spoločenstvo“ v Mukačeve vystavilo Výučný list v živnosti pernikárstvo – sviečkarstvo. R. 1938 po rozbití ČSR a po odtrhnutí juhu Slovenska pripadla k Maďarsku aj Podkarpatská Rus. A tak mohol J. Joppa pristúpiť k majstrovskej skúške až r. 1943 v Košiciach, ktoré tiež patrili do Maďarska.
Po oslobodení a obnovení ČSR sa vrátil na rodný Spiš a usadil sa s manželkou v Kežmarku. Tu si zriadil aj pernikársku dielňu, tá však bola r. 1948 znárodnená a prevzalo ju výrobné družstvo Jednota. V ňom pracoval J. Joppa do r. 1959. Remeslo pernikárov sa dostalo do úpadku aj kvôli potláčaniu náboženských sviatkov, pretože stánky pernikárov profi tovali hlavne na odpustoch a pútiach. Ku krátkej renesancii došlo v r. 1968 – 1971, keď sa u nás čiastočne uvoľnili politické pomery.
Až po novembri 1989 si mnohí uvedomili, že veľa remesiel v dôsledku socialistickej veľkovýroby zaniklo a na ich obnovenie už niet ľudí. Zásluhou podujatia Európske ľudové remeslo, ktoré sa koná v Kežmarku od r. 1991, sa širokej verejnosti začali predstavovať ešte žijúci starí remeselníci. Július Joppa obnovil pri tejto príležitosti svoju činnosť, v ktorej mu vypomáhala manželka i synovia s rodinami a pri príležitosti svojich 80. narodenín sa dožil na druhom ročníku EĽRO verejného poďakovania od primátora Kežmarku Ing. Jána Skupina.
Literatúra:
Archívne materiály rodiny Joppovej z Kežmarku. JÓNY, Teodor (Tivadar) mecén lýcea, právnik – študoval v Kežmarku (17. marec 1817 Spišská Nová Ves – 3. apríl 1883 Miškovec v Maďarsku)