Jozef Bencúr sa narodil 28. februára 1728 v Jasenovej a zomrel 21. august 1784 v Prešporoku, dnešnej Bratislave.
Univerzitné štúdiá absolvoval v Jene a Halle. Po skončení ho zavolali na kežmarské gymnázium, kde prvýkrát pôsobil v r. 1755 – 1760, prednášal históriu a fi lozofi u; z Kežmarku prešiel za pedagóga do Prešporku, ale vrátil sa pod Tatry: v r. 1771 – 1776 bol zase rektorom kežmarského gymnázia, odkiaľ odišiel tesne pred jeho reformovaním na lýceum. Jeho práce z tohto obdobia ostali v rukopise.
Počas jeho druhého rektorátu sa drevená školská budova prestavala na kamennú prízemnú stavbu – povolenie na to dala panovníčka Mária Terézia – poďakovanie sa zachovalo dodnes nad vchodom do budovy.
R. 1776 odišiel Bencúr z Kežmarku do Viedne, kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii Uhorska, a to v Budíne a Prešporku. Za svoje služby bol povýšený do zemianskeho stavu.
Bencúr vydal viacero latinských a nemeckých historických, zemepisných, právnických a náboženských diel.
Literatúra:
Dejiny filozofického myslenia na Slovensku. Bratislava: VEDA 1987.
FLORIN, Theo: Oravci v slovenskej kultúre. Bratislava 1964.
LIPTÁK, Johann: Geschichte des evang. Distriktual – Lyzeums A. B. in Kesmark. Kežmarok: Sauter 1933.
SBS I. Martin: Matica slovenská 1986, s. 204.
REZIK, J. – MATTHAEIDES, S.: Gymnaziológia. Bratislava 1971