Svojich 80. narodenín sa dožíva významný slovenský vedec-astronóm, bývalý kežmarský študent a stále vedecky činný RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. V rokoch 1985 až 2005 bol členom Predsedníctva SAV.
Narodil sa 7. januára 1942 v Spišských Hanušovciach v rodine maloroľníka. Po absolvovaní Jedenásťročnej strednej školy v Kežmarku nastúpil od 1. septembra 1959 do služieb Astronomického ústavu SAV, v. v. i. v Tatranskej Lomnici, v ktorom pracuje doteraz. Z technika-pozorovateľa sa vypracoval na vedúceho vedeckého pracovníka v obore slnečnej fyziky. Roku 1970 ukončil diaľkové štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, doktorát obhájil v roku 1975 na Karlovej univerzite v Prahe, vedecké hodnosti CSc. (1978 ) a DrSc. (1994) v SAV. Oženil sa v roku 1961 s Annou Koščákovou a mali spolu deti Vojtecha a Jána, ktorý tragicky zahynul ako pilot vrtuľníka pri záchrannej nočnej akcii v katastri obce Strelníky.
Vedecká činnosť
Vo svojej vedeckej práci sa zameriaval na výskum prejavov slnečnej aktivity v slnečnej koróne a protuberanciách a ich časovo-šírkovému rozloženiu v priebehu cyklov slnečnej aktivity s rôznou dĺžkou trvania. Značná časť vedeckých prác je venovaná štúdiu fyzikálnych podmienok v bielej a emisnej koróne, jej štruktúram a ich vplyvu na rozdelenie častíc v slnečnom vetre, ktoré prichádzajú do styku s ionosférou našej Zeme. Pozorovania bielej koróny uskutočňoval počas úplných zatmení Slnka z veľmi úzkych pásov na Zemi na všetkých kontinentoch (okrem Antarktídy), za ktorými vycestoval 22-krát. V rokoch 1973 až 2012 zorganizoval a viedol 17 československých, resp. slovenských expedícií, pri zatmeniach v rokoch 2009 a 2010 bol s vlastným vedeckým programom členom expedície prof. Shadie Habbalovej z Havajskej univerzity v Honolulu a v rokoch 2013, 2015 a 2017 členom expedícií Williams College v USA, vedených prof. J. M. Pasachoffom. Obe menované osobnosti patria k špičke výskumu slnečnej koróny vo svete.
Veľkú pozornosť venoval štúdiu dynamiky eruptívnych protuberancií, ktoré vo väčšine prípadov majú za následok výron koronálnej hmoty do heliosféry, a v prípade, že zasiahnu našu Zem, spôsobujú okrem iných javov aj geomagnetické búrky. Poukázal tiež na súvislosť medzi príchodom vysokorýchlostných častíc slnečného vetra z koronálnych dier na Slnku s polárnymi žiarami na Zemi a nimi generovanými gravitačnými vlnami, ktoré po príchode do troposféry Zeme môžu za istých predpokladov aktivizovať cyklóny, ktoré spôsobujú nadmerné zrážky a povodne.
Výsledky svojej práce publikoval vo vyše 220 pôvodných vedeckých prác, 80 príspevkov na zahraničných a domácich konferenciách. Je spoluautorom prekladu knihy Ilustrovaný slovník termínov slnečnej a slnečno-zemskej fyziky. V roku 1979 uskutočnil unikátne a doteraz zo Zeme jediné pozorovanie emisných spektrálnych čiar Ni II a Si II v spektre slnečnej koróny, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, patrili vyparenému materiálu kométy Kreutzovej skupiny, 1979IX, ktorá sa pri blízkom prelete okolo Slnka vyparila. Bol spoluautorom snímky bielej koróny z úplného zatmenia Slnka 1. augusta 2008, uverejnenej na titulnej strane prestížneho časopisu Nature.
Bohatá je jeho vedecko-popularizačná činnosť formou 11 knižných publikácií, okolo 1 600 prednášok doma a v zahraničí, desiatky populárno-vedeckých článkov, relácií v masovokomunikačných médiách, uverejnenie viac ako 500 diapozitívov od novín po pohľadnice, autor 41 výstav doma a v zahraničí. Dlhodobo organizoval Noc výskumníkov v Poprade, kde v roku 2018 zorganizoval návštevu americkej kozmonautky M. E. Weberovej.
Ocenenia a vyznamenania
Pribinov kríž druhej triedy
Trikrát získal Cenu SAV
Čestný člen Českej a Slovenskej astronomickej spoločnosti
Čestný člen Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika
Cena mesta Vysoké Tatry
Identifikačný kód Slovenska (ARTEM)
Asteroid Rušin
Meno Rušin nesie asteroid číslo 26390 (1999 UX2). Nachádza sa medzi Marsom a Jupiterom v pásme asteroidov a má priemer asi 5 km. V zdôvodňujúcej správe sa uvádza: Vojtech Rušin, slnečný fyzik Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, je známy svojimi prácami o dynamike slnečných protuberancií a koróny. Bol jedným z prvých pozorovateľov na Koronálnej stanici na Lomnickom štíte a významne sa podieľal na jej rozvoji.
Branislav Peťko