Ladislav Kudzbel sa narodil 30. januára 1917 v Dlhej Lúke a zomrel 1. mája 2001 v Kežmarku.
Ukončil učiteľský ústav v Spišskej Kapitule. Učil v Liptove a v Jurgove (spišská obec, ktorá pripadla s ďalšími obcami po I. svetovej vojne Poľsku, počas I. Slovenskej republiky bola však vrátená Slovensku a patrila pod okres Kežmarok). Ako dobrovoľník bojoval v marci a apríli r. 1939 na východnom Slovensku proti maďarskej agresii, zasiahol aj do bojov v II. svetovej vojne a SNP, patril k Nálepkovcom, získal dôstojnícku hodnosť a viacero vyznamenaní.
Po oslobodení Jurgova sa stal veliteľom milície a predsedom národného výboru a ONV v Kežmarku ho poverilo vedením úradu NV pre obce Jurgov, Čierna Hora a Repiská. Dňa 25. apríla 1945 sa postavil na čelo delegácie miestnych Slovákov, ktorí išli do Košíc za prezidentom Benešom žiadať, aby slovenské obce na Spiši a Orave sa defi nitívne vrátili Slovensku. Beneš sa vykrúcal a delegáti ho priamo obvinili, že Slovákov zapredáva Poliakom. Žiaľ, obce opäť pripadli Poľsku a L. Kudzbel sa po obsadení Jurgova Poliakmi dostal do Kežmarku a učil na ľudovej škole.
Ako mladého ambiciózneho človeka si ho všimlo aj vedenie miestnej Demokratickej strany a keď táto strana vyhrala suverénne vo voľbách r. 1946, dňa 1. októbra 1946 sa stal Ladislav Kudzbel predsedom ONV v Kežmarku. Na tomto poste ostal do februárových udalostí, opustil ho 29. februára 1948. Po víťazstve komunistov bol prepustený nielen z ONV, ale aj zo školstva, r. 1949 mu odňali aj dôstojnícku hodnosť, pretože bol „ľudovodemokraticky nespoľahlivý“. Musel pracovať ako robotník – stavbár, v tehelni, ako baník v Manganorudných baniach v Kišovciach. Keď pracoval v podniku Tatraľan, n. p., Kežmarok, stal sa r. 1954 jedným zo zakladateľov folklórneho súboru Magura. Jeho posledným pracoviskom bola od r. 1963 do konca júla 1979 Strojnotraktorová stanica v Kežmarku.
Od r. 1934 bol členom Matice slovenskej; keď sa miestne odbory obnovovali v r. 1968, stal sa predsedom MO MS v Kežmarku. Po agresii vojsk Varšavskej zmluvy odbory museli zaniknúť, ale obnovili sa znovu r. 1989 – opäť sa zapojil do práce a bol tajomníkom MO MS do konca svojho života. Po nežnej revolúcii mu bola vrátená aj vojenská hodnosť kapitán v. v.
L. Kudzbel bol jedným zo zakladateľov Klubu kresťanských pedagógov a Združenia kresťanských dôchodcov, aktívnym členom ČSČK a Spišského historického spolku. Jeho rodina žije v Kežmarku dodnes.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Rozlúčili sme sa… Slovenské národné noviny, r. 12, č. 14, 3. 7. 2001.