Adam Kunish (Khunish) sa narodil v roku 1562 v Kežmarku a zomrel v roku 1600 v Kežmarku.
Meno Kunisch sa nachádza už v najstaršom známom kežmarskom daňovom súpise z r. 1434. R. 1497 bol richtárom Kežmarku Gašpar Khunisch.
Adam pochádza z rodiny Krištofa, osemnásobného richtára slobodného kráľovského mesta Kežmarok (1566, 1568, 1570, 1577 – 1578, 1582 – 1583, 1586). V týchto časoch bolo vedenie mesta nesmierne ťažké – na hrade sa stále menili záložní páni (Lasky, Rueber, Turzo) a napokon si ho privlastnili Tököliovci. Krištofov otec Ján – Adamov dedo – študoval na univerzite vo Wittenbergu.
Adam po štúdiách v Kežmarku absolvoval tiež univerzitu vo Wittenbergu. Pôsobil ako konrektor košickej a od r. 1598 ako rektor kežmarskej evanjelickej školy. Vlastnil bohatú knižnicu – zrejme aj rukopisy, keďže kníhtlač bola vynájdená len v polovici 15. storočia.
Adam bol znalcom Tatier. Kežmarskí študenti a ich pedagógovia často navštevovali tieto hory, ktorých časť patrila od r. 1269 do kežmarského chotára. Tu zbierali kvetiny, minerály. Žiaľ, žiadna datovaná písomná správa sa o ich starších výletoch nezachovala.
Z r. 1596 – 1599 pochádza list prešovského rektora Jána Bocatia adresovaný Kunischovi (medzi oboma pedagógmi vládla latinská korešpondencia), kde ho prosí o pomoc pri sprevádzaní študentov po Tatrách. List sa považuje za najstaršiu báseň o Tatrách od autora žijúceho na území Slovenska. List je písaný v latinských veršoch. Navyše báseň spomína, že Tatry sú už dávno navštevované, hoci do tých čias sa o tom zachovala len jedna písomná zmienka o výlete kežmarskej hradnej panej Beaty Laskej r. 1565. List bol uverejnený aj v diele Bocatia Hungaridos libri poematum V. (Päť kníh uhorských básní), vydanej v Bardejove r. 1599.
Z listu – básne uvedieme aspoň krátky úryvok: „Už som Ti azda, Adam, bol povedal, že ako chlapec o Tvojich rodných horách počul som nejednu zvesť. Užasol som, že v lete, keď slnko je v znamení Leva, padajú tuhé mrazy na vašu pôdu z týchto hôr… Hoci aj keď si mnohí už spravili výlet k tým horám, ja dosiaľ nemal som možnosť navštíviť, kochať sa v nich. A keďže poúčam mládež a snažím sa dobre ju učiť, musím už vidieť ten zázrak, cítim: je najvyšší čas…“
Z rodiny Kunisch pôsobili ako senátori aj Štefan (1569, 1573) a Eliáš (1609). Posledný známy z rodiny bol Adam Kunisch mladší, zástupca richtára v r. 1657 – 1658. Potom sa už toho meno v Kežmarku nevyskytuje.
Literatúra:
KARŠAI, František: Najstaršia báseň o Tatrách. Vysoké Tatry, r. 6, č. 5, 1967.
LIPTAK, Johann: Zinsregister der Stadt Käsmark vom Jahre 1434. Südostdeutsches Archív, 2. Band/1. Halbband, München 1959.
REZIK, J. – MATTHAEIDES, S.: Gymnaziológia. Bratislava 1971.