Mons. Ján Maga sa narodil 28. septembra 1944 Švošov pri Hubovej a zomrel 2. januára 1996 vo Svite.
Do základnej školy chodil vo Švošove, absolvoval strednú priemyselnú školu v Ružomberku. Hlásil sa do seminára, kde ho však pre obmedzený počet poslucháčov hneď neprijali. Dva roky preto manuálne pracoval v Bavlnárskych závodoch v Ružomberku. V roku 1963 ho prijali na Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Kňazskú vysviacku mal 23. 6. 1968. Následne odcestoval aj s bratom na primície do Rakúska, kde bol aj 21. 8. 1968. Po týždni sa vrátil domov, hoci mnohí predpokladali, že v zahraničí ostane. Ako povedal, študoval pre Slovensko.
Kňazské pôsobenie začal kaplánkou v Zázrivej, potom sa stal správcom farnosti vo Veľkom Borovom. Ďalej bol kaplánom v Liptovských Sliačoch u Jozefa Kútnika-Šmálova, ktorý pôsobil ako predseda Slovenskej liturgickej komisie. Ich vzťah bol spočiatku odmeraný, postupne si našli k sebe cestu cez prácu a spoločné záujmy – náboženské, národné, literárne a umelecké. Spolupracovali na slovenskej verzii Liturgie hodín, zabezpečili preklad žalmov. Kútnik významne ovplyvnil Magov život, dal mu impulzy do práce a tvorivosti a doplnil poznatky v tom, čo mu nedalo štúdium teológie. Bol to rozhodný, prelomový rok jeho života, v stretnutí s Kútnikom našiel svoj smer v duchovnom a kultúrnom zmysle.
R. 1973 sa stal Maga kaplánom v Spišskom Podhradí. Vzniklo tu určité zoskupenie okolo samizdatového časopisu Orientácia (1973 – 1983). Bol to jeden z najvýznamnejších kresťanských periodických samizdatov na Slovensku. Ako fi lozofi cko-teologické periodikum prinášal štúdie a články o spoločenských súvislostiach náboženského a cirkevného života doma i vo svete, minulosti i súčasnosti národnej duchovnej kultúry a umenia. Publikovali v ňom aj diela domácich a zahraničných autorov. Spolu s kňazmi ako Jozef Jarab, Peter Fidermák, František Dlugoš vplývali na kapitulného vikára Štefana Garaja-Révaja, takže v Spišskej diecéze aj naďalej vládol duch biskupa Vojtaššáka. Všade, kde Maga pôsobil, sa na fare stretávali kňazské a laické osobnosti nielen zo Spiša a Slovenska, ale aj zo zahraničia. Na návštevy farností v zahraničí, najmä v Nemecku, brával aj svojich veriacich. Tiež sa podieľal na tajnej formácii rehoľných sestier, ktorým zabezpečil aj pobyt v kláštoroch v zahraničí.
Udržiaval kontakty a spolupracoval s kňazmi v období komunistického prenasledovania, stretávali sa v kruhu pracovne nazvanom Jadro. Šlo o stretnutia kňazov, aj tých prenasledovaných, mimo pastoračnej služby kvôli štátnemu zákazu. Z Jadra pochádza dnes dosť podstatná časť slovenského episkopátu. Ďalej pôsobil v Poľanovciach (od 1975), v Batizovciach (od 1979) a v Kežmarku (1989 – 1991).
Podobne ako inde, aj v Kežmarku opravoval budovu fary aj kostola. V krátkom čase bolo v budove inštalované ústredné kúrenie, nahradené staré omietky novými, podobne podlahy. Strechu kostola dal pokryť medeným plechom.
Rok 1989 – zlomový pre život spoločnosti a cirkvi, ale aj pre život a činnosť Jána Magu. Priniesol mu posun od tajného pôsobenia a zostavovania Orientácie, kde pod článkami boli len pseudonymy ich autorov, k verejnému pôsobeniu. Rýchlo vznikol časopis Spišskej a neskôr aj Košickej a Rožňavskej diecézy Domov. Pri tvorbe Domova, podobne ako predtým pri Orientáciách, úzko spolupracoval so svojím dlhoročným priateľom, spolubratom a ľudským a intelektuálnym vzorom, profesorom Ladislavom Hanusom.
R. 1992 sa stal Maga špirituálom v Kňazskom seminári J. Vojtaššáka v Spišskej Kapitule, prednášal tam tiež Nový zákon. Ján Pavol II. mu dňa 4. 1. 1994 udelil titul Monsignore. V roku 1993 inicioval stavbu kostola v rodnej dedinke Švošov, aby tak splnil svoj sen aj sľub daný Bohu v čase choroby. V septembri 1994, keď Ján Maga slávil 50 rokov života, sa uskutočnila slávnostná vysviacka Kostola Sedembolestnej vo Švošove. Aj takto Maga nasledoval svoj veľký vzor Andreja Hlinku, ktorý postavil kostol vo svojej rodnej dedine Černová. Naposledy pôsobil J. Maga vo Svite ako prvý riaditeľ novozaloženého Katolíckeho biblického diela na Slovensku, ktoré vzniklo z jeho iniciatívy a za pomoci rakúskeho biblického diela postavil preň budovu. Tu aj zomrel, pochovaný je v rodnom Švošove.
Ján Maga podporoval aktivity mládeže. Osobný kontakt s prof. Ladislavom Hanusom, básnikom Jankom Silanom a prekladateľom Jánom Kováčom znamenal pre Janka obohatenie jeho života. Tieto vzťahy sa stali i podnetom pre jeho vlastnú kultúrnu činnosť. Dostal sa do jadra slovenskej katolíckej kňazskej a intelektuálnej elity a vďaka svojej vnímavosti a tvorivosti sa stal jej rovnocennou súčasťou.
Od r. 1983 patril k jadru kňazov okolo biskupa J. Ch. Korca. Udržiaval kontakty s mnohými slovenskými umelcami (Vincentom Hložníkom, prof. Spoločníkovou, Milanom Rúfusom, Gustávom Valachom atď.), aj s českými disidentmi: J. Zvěřinom, O. Mádrom, V. Malým a s kňazmi intelektuálmi v zahraničí. Bol plodným prekladateľom najmä z nemčiny. Preložil: Veriť, žiť, konať, W. Trutwin – Otváral nám Písma, Úvod do sveta Biblie, W. Kasper – Úvod do viery, B. Huhn – Ježiš hovorí s ľuďmi, J. Kremer – Evanjelium o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní.
Založil samizdatový časopis Orientácia (1973), zostavil samizdatové zborníky Rebrík, Mládnik a modlitebník pre mladých – Týždenník, vydal Orientačné čítanie a Šlabikár pre manželov. Spolu so svojimi študentmi pripravil prvú Synopsu evanjeliových textov v slovenčine.
Literatúra:
OLEKŠÁK, Peter – MARŤÁK, Michal: Janko Maga, katolícky kňaz a publicista. Filozofi cká fakulta v Ružomberku 2008.
PAŠTEKA, J. a kolektív: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: Lúč 2000.
VÍZNEROVÁ, Jana: Priestor pre mladých – prítomnosť a budúcnosť Cirkvi i spoločnosti, Memoriál Janka Magu. Katolícke noviny, r. 154, č. 41, 2003.