Dr. Ľudovít Markušovský sa narodil 25. apríla 1815 v Štrbe a zomrel 21. apríla 1893 v Opatija v Chorvátsku.
Pochádzal z národne uvedomelej rodiny evanjelického farára. Po absolvovaní základnej školy v rodisku, odišiel ako 12-ročný študovať do Rožňavy, v školskom roku 1829/30 sa do matriky kežmarského lýcea zapisuje ako rhetor veteranus. Právo začal študovať v Prešporku, avšak r. 1834 prestúpil na medicínu do Pešti. Jeho štúdiá poznačilo v r. 1837 úmrtie otca. Preto si zarábal na štúdiá ako domáci učiteľ v rodine grófa Festeticha. V r. 1843 štúdiá na lekárskej fakulte v Pešti ukončil a stal sa nehonorovaným asistentom prof. Balassu. V r. 1844 – 1846 získal štipendijný pobyt na viedenskej univerzite a nakoniec aj riadne miesto asistenta. Za účasť na revolúcii v r. 1848/1849 sa už na univerzitu nemohol vrátiť a pôsobil ako domáci lekár v popredných peštianskych rodinách.
V r. 1857 založil lekársky týždenník Orvosi hetilap, ktorý úspešne redigoval celé desaťročia. Uverejňoval nespočetné množstvo článkov a štúdií, zväčšia z organizovania verejného zdravotníctva štúdia. V r. 1863 zriadil lekárske knižné vydavateľstvo medicíny. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867 nastúpil na ministerstvo školstva, kde pôsobil ako riadiaci pracovník vysokého školstva a zdravotníctva do r. 1892.
Založil prvú Katedru hygieny na Lekárskej fakulte v Budapešti a v r. 1886 Krajinskú zdravotnícku spoločnosť. Zaslúžil sa o modernizáciu štúdia medicíny a verejného zdravotníctva, začo ho považovali za priekopníka pokrokových myšlienok v medicíne. Významnou mierou sa zaslúžil o organizovanie lekárskeho štúdia zdravotníctva v Uhorsku. Zostrojil nosové zrkadlo ako pomôcku pre vyšetrovanie nosových dutín. Zomrel na liečebnom pobyte v Opatiji.
Literatúra:
SBS IV. M – Q. Martin: Matica slovenská 1990, s. 82.
TIBENSKÝ, Ján a kol.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku II. Bratislava: Obzor 1988, s. 512 – 515.