Juraj Müttermann sa narodil v poslednej tretine 17. storočia v Poprade a zomrel v 1. polovici 18. storočia.
Tesár a staviteľ zanechal po sebe zatiaľ dve známe diela: r. 1713 obnovoval po požiari zvonicu v Spišskej Belej a r. 1717 prestaval drevený artikulárny kostol v Kežmarku, pochádzajúci z r. 1687 – 1688.
1. júna 1717 podpísala kežmarská evanjelická cirkev zmluvu so „staviteľským a tesárskym majstrom“ Jurajom Müttermannom z Popradu. Podľa zmluvy mal dostať v hotovosti 660 uhorských zlatých a 3 sudy piva, k tomu 7 lakťov jemného súkna zo strihanej vlny na vyhotovenie celého obleku, pričom musel splniť tieto podmienky: 1. tzv. šrot (zrubenie, spôsob jeho opracovania, výška poschodia?) bude dostatočne vysoký do výšky muža, po obvode stavby bude vsadených dostatok okien, 2. celý kostol má mať hore klenbu namaľovanú namodro na spôsob neba, 3. podľa možnosti sa má kostol čím skôr zastrešiť a do troch ramien stavby pôdorysu kríža urobiť jednoduché chóry okrem potrebných pekne točených stĺpov, štvrtý chór oproti majeru Roxera má byť dvojitý, 4. majster nemá nič iné robiť okrem chórov, spodnej dlážky a pódia pod lavice, čelnú stenu nie je povinný robiť, okrem bežných stavebných konštrukcií.
Stavebné práce mali neuveriteľne rýchle tempo, čo potvrdzuje, že šlo výlučne o rekonštrukciu prvého kostola, a nie o jeho prestavbu od základov. Kostol bol vysvätený už 15. augusta 1717 – v 12. nedeľu po Sv. Trojici.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Svedkovia ťažkých dôb. Liptovský Mikuláš, Tranoscius 1997. Archív Cirkevného zboru ECAV na Slovensku v Kežmarku: rok 1717.