Karol Ján Nürnberger sa narodil v roku 1902 v Nemecku a zomrel 1958 v Kežmarku.
Ako turista chodil do Tatier, býval na Vyšnom mlyne v Kežmarku, kde sa zoznámil s Paulou Grossberg (1907 Kežmarok – 1964 Kežmarok). Keďže bol kresťan – evanjelik, musel prestúpiť na židovskú vieru, aby si ju mohol vziať. Vykonával viacero prác, pracoval aj na píle. Keď cez Kežmarok prechádzali utekajúci poľskí Židia do Maďarska, bol jedným ohnivkom reťaze, ktorá im cez Slovensko pomáhala. Pri dome, kde býval, urobil úkryt. Bolo to v drevárni, kde boli falošné dvere, obité drevom. Vyzeralo to ako nakladané drevo a keď sa zopár kusov vybralo, dvere sa dali otvoriť. Úkryt bol vhodný preto, lebo to bol vtedy posledný dom v meste smerom na Huncovce a bol k nemu prístup z Kežmarku aj od Malého Slavkova cez pílu. Vtedy bola píla aj za domom medzi kanálom k elektrárni a Popradom.
V kryte sa schovávalo okolo 30 ľudí. Dom patril bohatej rodine Greisinger a Nürnbergerovci tu žili v prenájme. Manželia prejavili ďalšiu mimoriadnu odvahu, keď si vzali za svojho aj maličkého chlapčeka, ktorý nemal ani rok a ktorého doniesli v ruksaku poľskí Židia. Rodičov chlapčeka Nemci zastrelili.
K. Nürnberger bol na tú dobu veľmi sebavedomý a drzý k slovenským orgánom. Využíval situáciu, že bol Nemec. Vyslobodil dokonca svoju svokru z transportu zo Žiliny. Vedel však, že na jeho činy sa príde.
R. 1944 si pripravil úkryt v lesoch nad Mengusovcami a po povstaní odišiel s rodinou do lesov. • Zachránili sa a po vojne sa vrátili do Kežmarku. Vzdialení príbuzní chlapčeka, ktorého pomenovali Peter (v skutočnosti sa volal Mojše Hirschberg), sa začali o dieťa zaujímať, ale kežmarský rabín rozhodol, že dieťa ostane u adoptívnych rodičov. Chlapec sa až po smrti otca dozvedel, že nejde o skutočných rodičov, ale matke sa k tomu nikdy nepriznal. Dnes žije v Bratislave.
Paula Nürnbergerová pracovala ako vedúca závodnej kuchyne v okresnom stavebnom podniku (dom na Hradnej ulici č. 36) a pri stavebných úpravách jedálne objavila nemecký, ceruzkou písaný text z decembra 1944. Napísali ho Židovky, ktoré tam zavreli pred transportom do koncentráku. Text bol vybraný, reštaurovaný a v súčasnosti je vystavený v expozícii Židovskej komunity v Múzeu v Kežmarku.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Zo spomienok starých Kežmarčanov. In: Kolektív: Žili medzi nami II. Kežmarok: Múzeum, 2005, s. 29 – 37. Kostolné námestie – rímskokatolícka fara