Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval sa narodil 6. januára 1807 v Spišskej Belej a zomrel 15. augusta 1891 vo Viedni v Rakúsku.
Otec Ján Fridrich Petzval (pôvodné meno Pecivál), rodák z moravskej obce Loděnice, bol učiteľom mestskej ľudovej školy v Spišskej Belej, organistom – regenschori v Kežmarku a v Levoči, mestským geometrom, vynálezcom bicích hodín a špeciálneho písacieho stroja. Matka Zuzana Kreutzmanová bola dcérou učiteľa, predchodcu jej manžela v Spišskej Belej.
J. M. Petzval navštevoval katolícku ľudovú školu v Kežmarku v r. 1813 – 1817, Nižšie piaristické gymnázium v Podolínci – pravdepodobne v r. 1817 – 1818, Vyššie katolícke gymnázium v Levoči v r. 1818 – 1821, Kráľovskú akadémiu v Košiciach v r. 1822 – 1825, potom bol vychovávateľom synov grófa Almassyho v Ždani v r. 1825 – 1826. Študoval na Institutum Geometricum v Budapešti v r. 1826 – 1828, tu r. 1828 získal inžiniersky diplom.
V r. 1828 – 1835 pôsobil ako inžinier na Mestskom stavebnom úrade v Pešti. Vypracoval pozoruhodný projekt záchytného a plavebného kanálu, ktorý mu aj napriek mnohým kvalifi kovaným odporúčaniam mestská rada neschválila. V r. 1830 zachránil mesto Pešť pred veľkými záplavami. Presekaním hrádze Dunaja usmernil tok rieky do menej obývaných oblastí. Za túto aktivitu bol pokarhaný. Od r. 1831 pôsobil ako suplujúci profesor matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na Institutum Geometricum, od r. 1832 aj na peštianskej univerzite. V r. 1835 získava doktorát, zanecháva inžinierske povolanie a stáva sa v r. 1835 – 1837 riadnym profesorom matematiky na peštianskej univerzite. V r. 1837 – 1877 bol vrchným a riadnym profesorom vyššej matematiky na viedenskej univerzite. Býval na Karlsgasse č. 2 pri Technickej univerzite v blízkosti Karlskirche a v prenajatom kamaldulskom kláštore na blízkom Kahlenbergu. V r. 1869 sa oženil s gazdinou Katarínou Schleglovou, ktorá po 4 rokoch umiera.
Počas svojho pôsobenia na univerzite sa Petzval regeneruje športom, turistikou, šermovaním a jazdou na koni. Hneď po objave fotografi e sa intenzívne zaoberá optikou. V r. 1840 vypočítal portrétny a krajinársky objektív s oveľa väčšou svetelnosťou než boli vtedajšie objektívy. Tým sa podstatne skrátila expozičná doba fotografovania. Bez zmluvy poskytol výpočty viedenskému optikovi P. W. F. Voigtlenderovi, ktorý zakrátko profi toval z výroby fotografi ckých objektívov a J. M. Petzval vychádza z tohto objavu naprázdno.
V r. 1853 – 1859 vydáva dvojdielnu prácu o integrácii lineárnych rovníc s konštantnými a premennými koefi cientami. Stáva sa zakladateľom viedenskej školy diferenciálnych rovníc. Mnohými matematikmi je považovaný za autora Laplaceovej transformácie a najväčšieho aplikovateľného matematika svojej doby. V r. 1857 prepočítava nový krajinársky objektív dialyt, ktorý vyrába prostredníctvom optika Dietzlera. Avšak konkurenciou Voigtländera Dietzlerov podnik krachuje a vyhrocuje sa konfl ikt Petzval – Voigtländer.
J. M. Petzval prepočítal optiku Galileiho ďalekohľadu a mikroskopu, vypracoval projekty svetlometov a projektorov svetla, vylepšil konštrukciu vtedajších delostreleckých kanónov podľa svojich balistických výpočtov, položil matematické základy hudobnej teórie a akustiky. V kolonáde viedenskej univerzity je jeho pamätný reliéf, pomenovaný kráter na Mesiaci, pomenované ulice v európskych veľkomestách, múzeum v Spišskej Belej. Na budove katolíckej školy, kde aj Petzvalovci bývali v r. 1810 – 1817, bola bratom Petzvalovcom r. 2001 odhalená pamätná tabuľa.
J. M. Petzval mal troch bratov: Gustáva Adolfa (1800 – 1803), Nestora Aemiliana (1807 – 1810) a Otta Baltazára (1809 – 1883), ktorý bol významným uhorským matematikom a priekopníkom tvorby vysokoškolskej matematickej a technickej literatúry. • Mal aj tri sestry: Máriu (1811 – ?), Rozáliu, speváčku v Kostole sv. Jakuba v Levoči (1813 – ?) a Barboru (1815 – ?).
Literatúra:
CHOMA, Milan: J. M. Petzval. Kežmarok: Jadro 2007.
TIBENSKÝ, Ján a kol.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku II. Bratislava: Obzor 1988, s. 407 – 413.