Kežmarok dlho nemal samostatnú poštu. Keď okolo polovice 16. storočia vznikla poštová linka z Bratislavy do Košíc, mala na Spiši 4 pošty, resp. poštové stanice: Lučivná, Kišovce (či Švábovce alebo Hôrka), Levoča a pod Braniskom Korytné (Bijacovce, Spišské Podhradie), odkiaľ pokračovala cez Široké do Prešova. Pre Spiš bola najvýznamnejšia pošta v Levoči. Odtiaľ sa pošta prepravovala podľa potreby aj do Kežmarku. Isteže, poštu prepravovali aj osobní kuriéri. Listy z Viedne šli 7 – 10 dní, z Košíc do Kežmarku 3 dni. V Kežmarku korešpondovalo so svetom nie- len samotné mesto, ale bolo tu aj mnoho inteligencie, ktorá si dopisovali s adresátmi v mnohých mestách vnútri či mimo hraníc Rakúska a Uhorska. Preto vznikla v Kežmarku poštová zberňa (collectura postalis), z ktorej potom poštový hajduk nosil zásielky do Levoče a naopak. Odkedy to fungovalo, nevieme, ale pravdepodobne už od roku 1764 bol vedúcim tejto zberne Václav Mathey, ktorý bol predtým (alebo popri tom) mestským fiškálom, mestským notárom a roku 1790 bol zvolený za richtára mesta.144 Jeho manželka bola v tej funkcii (postalis expeditionis curam gerens) ešte roku 1792.145 Poštovým hajdukom bol v roku 1789 Georg Scholtis.146 V 2. polovici 18. storočia sa úradná i súkromná korešpondencia veľmi rozmnožila a ukázalo sa, že stará poštová cesta už celkom nevyhovuje. Roku 1772 sa do Uhorska vrátili aj mestá zálohované v roku 1412 Poľsku. To si žiadalo aj ich zapojiť do poštovej cestnej siete. Ukázala sa tiež potreba vybudovať poštové spojenie do Poľska – do Haliče – a tiež zapojiť do pošty aj Kežmarok. Preto sa v rokoch 1774 – 1775 prerokovávali návrhy na zmenu starej poštovej cesty, resp. na jej rozšírenie. Jeden návrh bol viesť poštu z Lučivnej priamo do Ľubice a odtiaľ ďalej do Haliče trasou: Ľubica – Podolínec – Hniezdne – Mníšek nad Popradom – Nový Sandec. Boli aj iné návrhy.147 Aj keď sa v nich Kežmarok nespomína, asi preto, že šlo o slobodné kráľovské mesto, zatiaľ čo bývalé Poľsku zálohované mestá podliehali priamo Uhorskej komore, ktorej podliehalo aj poštovníctvo. Kežmarok by sa určite nebol obišiel, veď už mal vybudovanú zberňu pošty. Z toho však zatiaľ nič nebolo.
Vybudovať poštovú cestu do Poľska navrhla aj Spišská župa roku 1782. Mala ju prekonzultovať s Provinciou XVI spišských miest. Vec sa pretiahla až do roku 1794, keď sa do prevádzky mala dať cesta z Levoče cez Kežmarok, Hniezdne a Mníšek nad Popradom. Jej vedenie mohlo ísť z Kežmarku cez Šromovce – Nový Targ – Myšlenice (čo sa však pre hornatý terén neodporúčalo) alebo cez Mníšek nad Popradom – Nový Sandec – Bochnia. S Kežmarkom sa už skutočne počítalo. Neskôr sa uvažovalo aj s alternatívou: Lučivná – Kežmarok – Mníšek nad Popradom a z Kežmarku zas odnož do Levoče, k čomu sa prikláňal aj levočský poštmajster i správca Haliče. Opäť navrhovala župa cestu z Kežmarku cez Šromovce a Nový Targ alebo cez Podgorže a Niepolomice, zatiaľ čo Provincia XVI spišských miest uprednostňovala cestu z Kežmarku cez Pivničnú. Záverečné jednania okolo novej poštovej cesty sa viedli roku 1798, keď sa zišla tzv. Hallerova komisia, ktorá riešila sporné záležitosti medzi Uhorskom a Poľskom. Komisia navrhla zriadiť v Kežmarku poštu, od ktorej by viedli tri linky:
- Kežmarok – Ľubica – Tvarožná – Levoča – Košice – Dolné Uhorsko;
- Kežmarok – Huncovce – Matejovce – Spišská Sobota – Poprad – Lučivná – Bratislava – Viedeň;
- Kežmarok – Slovenská Ves –Spišská Stará Ves – Nový Sandec – Poľsko a Sliezsko.
Napriek odporúčaniu tejto komisie sa pri ďalších jednaniach hovorilo najmä o ceste z Kežmarku cez Spišskú Starú Ves alebo o jednoduchšej ceste cez Podolínec – Starú Ľubovňu a Pilhov či Mníšek nad Popradom, kde všade mali byť poštové stanice. Zdá sa, že k uskutočneniu vybudovania poštovej cesty napriek mnohým poradám a delegáciám ani roku 1798 nedošlo, akiste pre napoleonské vojny.
V samotnom Kežmarku bola v tej dobe na- ďalej poštová zberňa, ktorú viedol dekretierter Briefsammler (dekretovaný zberateľ listov). V roku 1796 nim bol Johann Adam Spinner. Nedostával však žiaden plat. Preto mal právo vyberať poplatky za listy, ktoré dopravoval z alebo do Levoče.
Záležitosť kežmarskej pošty alebo spojenia s Haličou sa dostala na pretras roku 1806, keď Kežmarok navrhol preložiť poštovú stanicu z Hôrky do Kežmarku a poštovú cestu viesť po trase: Lučivná – Kežmarok – Levoča – Krakov. Podporu prisľúbil aj sám palatín, keď sa roku 1806 zastavil aj v Kežmarku. Šlo teda o likvidáciu jednej zo starých poštových staníc. Žiadosť o zriadenie poštovej linky aj pre osobnú dopravu predložili v tom roku aj kežmarskí kupci. Malo ísť o linku z Banskej Štiavnice cez Liptov, Levoču a Smolník, resp. o linku z Banskej Bystrice do Levoče a zo Smolníka do Poľska cez Kežmarok miesto Hôrky. Spišská župa žiadosť Kežmarku podporila s odôvodnením, že na jednej strane Kežmarok je obchodné centrum pre vývoz vína, plátna, kože a tabaku do Poľska a na druhej strane je sídlom tridsiatkového i soľného úradu. Vec sa opäť asi pre obnovenie napoleonských vojen pretiahla
do roku 1815, keď dokonca sám poštmajster z Hôrky Alexander Budaházy požiadal o podporu preloženia poštovej stanice z Hôrky do Kežmarku. V októbri 1816 sa na požiadanie Uhorskej miestodržiteľskej rady v Levoči zišli zástupcovia Spišskej župy, Provincie XVI spišských miest, Levoče a Kežmarku, aby sa poradili o novej poštovej ceste. Komisia neodporúčala navrhovanú trasu do Krakova cez Kežmarok – Spišskú Starú Ves – Reľov, ale cestu cez Podolínec – Hniezdne – Starú Ľubovňu – Jarabinú – Mníšek nad Popradom – Nový Sandec. Opäť sa odporúčalo preložiť poštovú stanicu z Hôrky do Ľubice. Osobitnú žiadosť predložil Kežmarok 17. novembra 1815 Kráľovskej kancelárii. Záležitosť sa opäť pretiahla. Roku 1824 bol postae magister v Kežmarku Michal Kuna. V tej dobe bola v Kežmarku stále len poštová zberňa (postae collectura Kesmarkensis), ktorá však už asi od roku 1818 používala pečiatku s ozdobným rámikom a s nápisom: V.KEISMARK. V Uhorsku totiž už od roku 1751 platilo nariadenie, aby sa na listoch uvádzal názov podacej poštovej stanice.
To nariadenie bolo obnovené roku 1804. Kežmarok iste čakal na zriadenie riadnej poštovej stanice, a keď k tomu nedošlo, obstaral si uvedenú peknú pečiatku.
Záležitosť pošty otvoril kežmarský magistrát opäť roku 1838. Nežiadal už o zrušenie pošty v Hôrke, ale o jej preloženie do Machaloviec. Tu by sa mala rozdeliť. Jedna vetva by mala pokračovať po starej ceste do Lučivnej a ďalej, druhá vetva by mala ísť do Kežmarku, kde by sa zriadila riadna poštová stanica a odtiaľ ďalej do Poľska cez Reľov a Spišskú Starú Ves. Podľa Lányiho kroniky mala byť v Kežmarku zriadená pošta už roku 1838, ale podľa dokladov bola zriadená až roku 1844, odkedy sa používala aj nová pečiatka. Vtedy tiež bola zriadená nová poštová cesta z Levoče cez Kežmarok, Starú Ľubovňu do Haliče. Môžeme teda konštatovať, že v Kežmarku bola zriadená riadna pošta až v uvedenom roku. Pri tom je zaujímavé, že poštová zberňa fungovala v Starej Ľubovni už roku 1835 a v Spišskej Belej bola založená 1. januára 1839.
V roku 1844 bol poštárom – K. k. Postexpeditor – v Kežmarku Eugén Demiány. Podľa jeho správy zriadil panovník v Kežmarku eine k. k. aerarial und unabhängige, selbst cartirende und Rechnungsführende Briefsammlung (c. k. erárnu a nezávislú, samokartujúcu a vedúcu účtovníctvo zberňu listov). Tá mala aj poštový poriadok. Pošta odchádzala do Maďarska a Rakúska každú nedeľu a stredu predpoludním a v piatok ráno, do Haliče a Sliezska každú nedeľu a štvrtok o 24.00 hod. v noci. Pošta prichádzala z Maďarska a Rakúska v nedeľu a stredu v noci, pondelok a piatok odpoludnia, z Haliče a Sliezska v nedeľu a štvrtok odpoludnia.166 Pošta prepravovala listy i cenné zásielky, zdá sa, že aj ľudí.
Zdroj: História Kežmarku od 2. polovice 18. storočia, strana 44 – 46.