V Kežmarku kedysi existovalo viacero športových klubov. Najznámejšie sú napr. ŠK Kežmarok, ŠK Liga, KAC Kežmarok, Federovaná robotnícka telovýchovná jednota alebo židovský Hagibor. K ďalším patril Arbeiter Sportverein (ASV) Vorwärts, po slovensky Robotnícky športový spolok Vpred. Na rozdiel od iných športových združení sa v zbierkovom fonde Múzea v Kežmarku nachádza celkom bohatý fotografický materiál práve tohto klubu.
Vznik kežmarského klubu
Vorwärts vznikol počas roka 1921 za účelom pestovania rôznych športov: futbalu, atletiky, hádzanej či zimných športov. Prirodzenou súčasťou spoločenského života bolo organizovanie ochotníckych divadiel, koncertov. V apríli 1923 vstúpil spolok do Nemeckej futbalovej oblasti východ, kde hralo osem iných družstiev. Zásluhou historických prameňov sa zachovali zaujímavé správy, popisujúce výsledky klubu i dobovú kežmarskú atmosféru.
Atmosféra na podujatiach, aká nebola v celej republike
Vtedajšie zápasy sa často odohrávali za búrlivej, napätej atmosféry. Napokon, posúďte sami.
V máji 1923 Vorwärts podľahol tunajšiemu ŠK 1:5. O tretí presný zásah sa po strele z dvadsiatich metrov postaral Mrozek. Škvrnou duelu boli nemiestne pokriky z hľadiska a výbeh fanúšika na hraciu plochu, ktorý sa snažil medzi hráčmi vyvolať roztržku. Zásluhou futbalistov i rozhodcu Kohna sa mu to nepodarilo. Októbrový domáci duel proti Matejovciam sa skončil prehrou 1:4. Jediný gól vsietil Jóska, avšak najväčšiu „zásluhu“ na porážke mal brankár, ktorý „sa dopustil neodpustiteľných chýb“. O nič lepšie to nebolo ani o pár dní neskôr, keď Vorwärts v Krompachoch utŕžil debakel 0:7. Dobová tlač sa okrem kritiky hráčov pustila do vedenia súťaže, ktoré nezabezpečilo rozhodcu, ale iba „akéhosi náhradníka, žiaľ, veľmi slabého“.
Rozhodcovský problém sa zopakoval v októbri 1926 v súboji kežmarských tímov Rapid a Vorwärts. Delegovaný arbiter sa nedostavil, preto ho zastúpil športový redaktor Klimpel z denníka Prager Tagblatt, sám bývalý aktívny hráč, ktorý sa náhodne objavil v meste. Odviedol výborný výkon, stal sa však svedkom nevyberaného správania hráčov Krischa a Sterbaka, ktorí sa častovali najhrubšími nadávkami. Ako uviedol Klimpl, „takéto konanie ešte nemal možnosť vidieť v celej republike“. Vo svetle týchto udalostí bol výsledok druhoradý. Rapid zvíťazil 10:1, ale vďaka „vlastencu“ sa postaral o všetkých jedenásť gólov.
Priateľský zápas proti KAC v septembri 1929 sa skončil ešte väčším fiaskom. Časť fanúšikov vnímala duel ako triedny boj komunistov voči buržoáznym hráčom KAC. Po tom, čo Huzsik udrel do brucha Treybala a privodil mu aj iné zranenia, sa na ihrisku strhala veľká bitka. Organizátori situáciu upokojili a zápas sa dohral. KAC po výhre 3:2 okamžite prerušil s Vorwärtsom všetky styky. Aby toho nebolo málo, na piatich hráčov súpera podal trestné oznámenie. Škandalózne sa uskutočnilo stretnutie rovnakých súperov v apríli 1933, dokonca sa ani nedohralo. V 30. minúte fauloval trénera Maslonku hráč KAC Mrozek, a ten ostal ležať na zemi. Na ihrisko s indiánskym revom prenikli diváci a začala sa rozsiahla bitka. Terčom útokov bol Mrozek, ktorého zbili do krvi, čo-to schytali i jeho spoluhráči.
Súboj so Spišskou Novou Vsou v máji 1932 síce skončil remízou 2:2, avšak v zlom svetle sa ukázal žilinský rozhodca Kiss. Predviedol niekoľko sporných rozhodnutí, vrcholom bolo, že po faule hosťujúceho hráča ostal na ihrisku ležať so zlomenou nohou Kežmarčan Prandl. Hru prerušil až po upozornení kričiaceho publika. Ďalej správa hovorí, že „je nutné poďakovať hráčom za prejavenú rozvahu, že rozhodca prišiel ku vlaku zdravý. Je to preňho poučenie, aby sem sám už nikdy neprišiel.“ Prípravný duel v lete 1932 síce domáci Vorwärts vyhral, ale opäť sa skloňovalo počínanie arbitra: „Ohľadom rozhodcu, pískal pán Hlavay z Popradu, len toľko. Správne rozhodnutie možno odpískať iba vtedy, ak rozhodca beží za loptou, a nie keď vyhodnocuje situácie zo vzdialenosti 40 – 50 metrov.“
Čo priniesol mestu Vorwärts?
Aby sme Vorwärts nevykreslili iba v čiernom svetle, jeho zásluhou sa v Kežmarku predstavili rôzne futbalové kluby, napr. Olympia Brno, Nemzeti Budapešť, Attila Miškovec, DSK Těšín, SK Vítkovice, ČSK Košice či ŠK Slovan Rimavská Sobota. Členovia spolku získali zo športového hľadiska niekoľko krásnych výsledkov a úspechov.
V závere si predstavme najkrajší a najcennejší exponát tohto klubu – tablo s rozmermi 109 x 81 cm, na ktorom nájdeme 26 čiernobielych fotografií, vyhotovených tunajším ateliérom Paul Csaplovics. Horná časť patrí funkcionárom, zľava sú kontrolór Gustav Maschlonka, správca skladu Mihael Zapotoczky, pokladník Mihael Sterbak, sekretár Georg Krajnyák, zakladajúci predseda Theodor Tesarch, technický vedúci Paul Krajnyák, tajomník Ferdinand Stieglicz, kolportér Mihael Krajnyák a kontrolór Bertalan Pirhácz. Pod nimi je na maľovanom podklade z dubových listov, červenej hviezdy a rokov 1921 – 1928 umiestnená fotka vtedajšieho predsedu Paula Lukasa. Nasledujú skupinové snímky mládežníckeho i dospelého futbalového tímu. Originálne pomenovanie spolku dopĺňa nemecké heslo: „Sila v jednote, jednota v kolektíve.“ Spodnú polovicu tabla tvoria portréty jednotlivých futbalistov v oficiálnych dresoch, pripomínajúcich skôr väzenský odev. Hráčsky káder tvorili brankár Josef Slovik, kapitán Tibor Kereczmann, hráči Josef Černák, Adalbert Goretzky, Adalbert Eliás, Desider Sonntag, Josef Benyák, Theodor Paschko, Karl Krisch, Adalbert Huzsik a Michael Sterbak, tiež náhradníci Paul Huszak a Josef Kubovcsik. Pod futbalistami sa nachádza skupinová fotka ženského hádzanárskeho družstva. Vorwärts nútene ukončil činnosť v decembri 1938.
Autor: Vladimír Julián Ševc
Múzeum v Kežmarku