Martin Rázus sa narodil 18. októbra 1888 vo Vrbici pri Liptovskom Mikuláši a zomrel 8. augusta 1937 v Brezne.
Do školy chodil v Liptovskom Mikuláši, potomprešiel na kežmarské gymnázium (lýceum), kdebol v r. 1903 – 1907. O jeho zážitkoch sa dozvedámezo životopisného románu Maroško študuje.
„Študentský život má v tomto meste svoju dávnutradíciu ako v prastarom Heidelbergu… Je tuzachovalý hrad z kuruckej doby, mnoho peknýchdievčat a prekrásne okolie. Tu je to už ináč ako nameštianke. Ozajstný výber národov: Nemci, Maďari,Slováci, Rusi, Židia, ba i jeden Rumun. A tovšetko v jednej triede. Tu sa už musí hovoriť nejakouspoločnou rečou… A tak sa hovorí maďarčinou.I to dosť mizernou. Kežmarok je totiž starénemecké mesto.”
Rázus patril prospechovo k najlepším žiakom.Exceloval hlavne na matúre, kde len piati skončilis výborným prospechom. No patril aj k najchudobnejšímžiakom školy. Od 6. ročníka až po8. ročník bol oslobodený od platenia školskéhopoplatku a poberal štipendiá.
O Rázusovi píše aj jeho spolužiak z oktávy GejzaAltmann: „Rázus… nemal peniaze – bol chudobnýako kostolná myš. Často sa mu nepodarilo pokryťani najnutnejšie…Ešte dnes vidím, ako neprimeraneoblečený v zimné ráno ponáhľal sa do školy…”
Keďže internáty v tej dobe v Kežmarku neboli,študenti bývali v tzv. komorách, ktoré im prenajímalichudobnejší Kežmarčania, aby si takto privyrobili.Rázus býval v komore na Hlavnom námestíč. 86 – r. 2008 bola na tomto dome odhalenápamätná tabuľa.
Hoci uvedomelých Slovákov nebolo na lýceuveľa, Rázus spomína viacerých. Prvým je jehospolubývajúci Pavol Neckár zo Skalice (1888 –1975), neskôr evanjelický farár a politik. Rázusho uvádza pod menom Jano Črep z Vinárok.
Ďalším starším spolužiakom Rázusa bol IvanStodola z Vrbice (1888 – 1977), neskôr lekár, zakladateľmodernej slovenskej drámy. Vystupujepod menom Milo Kloška. Stodola na Rázusaspomína takto:
„Na ulici a v gymnáziu sme hovorili vždy pomaďarsky. S kvintánom Martinom Rázusomsme sa tu i tu poprechádzali v sobotu popoludnípo kežmarskom chotári. Až za mestom sme sapustili do slovenského rozhovoru. V komorách,kde bývali len naši, pravdaže, nepreriekli sme anislova po maďarsky. V Neckárovej komore bolonajistejšie, u neho sme sa teda v sobotu večerschádzali. Aj sme si zaspievali a všetko prebrali,čo sa za týždeň stalo. Neskoršie naši spolužiaciprišli na to, že sa schádzame a začali nás sledovať.Pomohli sme si tak, že sme perinou založilioblok…”
Neckár a Stodola maturovali rok pred Rázusom.Rázus sa do posledného ročníka dostalsám. Rázusov spolužiak Altmann spomína natieto časy takto: „Byť oktavánom znamenalov každom čase v Kežmarku druh spoločenskéhopostavenia – študenti sa začali zaujímať o dianiev meste… boli pozývaní sem a tam, všade boliv hre dievčatá…”
V poslednom gymnaziálnom ročníku sa národnostnétrenice ešte viac zostrili. Rázus nebolochotný si dať maďarskú trikolóru, nespieval animaďarskú hymnu. Na to jeho maďarónski spolužiaciodmietli jeho foto dať na spoločné tabloa vyhlásili proti Rázusovi bojkot. Altmann, ktorýprišiel do Kežmarku už len do oktávy, vykresľujeRázusa takto: „Martin Rázus… už hneď nazačiatku školského roku bol mi nápadný svojímzovňajškom – skromne oblečený, tichý, plavovlasýa modrooký, skúmavý mládenec so sympatickýmičrtami tváre a mocného vzrastu, ktorými pripadal ako symbol prasily svojho vlastnéhonároda.”
Rázus chcel ísť pôvodne po skončení gymnaziálnychštúdií na právo, ale matka povedala,že nebude robiť na človeka, ktorého ľudia preklínajú.Tak si vybral kňazskú dráhu. Študovalteológiu v Bratislave a v škótskom Edinburghu.Ako farár pôsobil v Modre, Pribyline, MoravskomLieskovom a napokon v Brezne. Bol členoma od r. 1929 až do smrti predsedom Slovenskejnárodnej strany, ktorá však nenaplnila jehonádeje a ciele.
Písal poéziu – za svojho života vydal desať zbierok,drámu i prózu, v ktorej dominoval historickýromán (Júlia, Krčmársky kráľ, Odkaz mŕtvych…)Najznámejšie sú jeho životopisné diela Maroško(1932) a Maroško študuje (1933).
Literatúra:
GÁFRIK, Michal: Martin Rázus I. – II. Bratislava:NLC 1998, 2000.NN: Meine Begegnung mit Martin Rázus. Karpathen-Post, r. 59, 1938, č. 28 – 29.
RÁZUS, Martin: Maroško študuje. Praha – Bratislava1933.