Ing. Aurel Stodola sa narodil 10. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši a zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu vo Švajčiarsku.
Študoval v Liptovskom Mikuláši, v r. 1870/1871 externe jeden rok v Kežmarku, na nemeckej reálke v Levoči, maďarskej reálke v Košiciach, polytechnike v Budapešti a Vysokej polytechnickej škole (ETH) v Zürichu. Praxoval a súčasne aj študoval na Vysokej škole technickej v Charlottenburgu a univerzite v Berlíne, ale aj na parížskej Sorbonne a praxoval v tamojšej strojárni Herma-Lachapelle.
Po štúdiách sa vrátil domov, kde krátky čas pracoval v Strojárni uhorských štátnych železníc a pomáhal technicky vybaviť otcovu vyhorenú garbiarsku fabriku. V r. 1886 – 1892 pracoval ako inžinier – konštruktér v pražskej strojárskej fabrike Ruston a spol.
Potom doživotne pôsobil ako profesor na Katedre stavby strojov na polytechnike ETH v Zürichu.Tu založil povestné strojnícke laboratórium a vychoval celý rad vedcov a inžinierov svetového mena (napr. aj fyzika Alberta Einsteina). Stal sa priekopníkom teórie parných a spaľovacích turbín.V r. 1903 napísal vrcholné dielo Damft urbinenund ihre Aussichten als Wärmekraft machinen (Parné turbíny a ich výhľady ako strojov poháňaných tepelnou energiou) a v r. 1922 Dampf-und-Gas-Turbinen (Parné a spaľovacie turbíny).
Stal sa priekopníkom teórie automatickej regulácie strojov, konštrukcie parných a plynových turbín a protetík ľudských končatín počas I. svetovej vojny. Významné je aj jeho takmer neznáme filozofické dielo Gedanken zu einer Weltschaungvon Stadtpunkte des Inginieurs (Myšlieny k svetonázoru z hľadiska inžiniera). Dožil sa veľkých pôct a uznaní, medzi inými mu bolo udelené najvyššie technické vyznamenanie – Wattova cena.
Literatúra:
BARICA, Ján: Vede a národu. Bratislava: Smena1988.SBS V. Martin: Matica slovenská 1992, s. 352.
STODOLA, Ivan: Náš strýko Aurel. Bratislava: Mladéletá 1968.