Drevený artikulárny kostol v Kežmarku sa po dlhšej dobe dočkal ďalšej publikácie. Tento raz sa autor podujal čitateľov oboznámiť s dobou, v ktorej sa artikulárne kostoly stavali, ale aj s duchovno-umeleckým odkazom jednotlivých malieb a rezbárskej výzdoby.
Autorom publikácie Drevený artikulárny kostol je Mgr. Roman Porubän, farár Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Kežmarok. O tom, prečo sa rozhodol spracovať práve túto tému a aké historické udalosti sa spájajú s výstavbou kostola, ale aj o vlastných zážitkoch sa s nami autor podelil v rozhovore.
Čo vás viedlo k tomu, že táto publikácia je venovaná výlučne Drevenému artikulárnemu kostolu v Kežmarku?
Bolo mi trochu ľúto, že drevený artikulárny kostol, ktorý sa v tom čase dožíval už 302 rokov, takúto publikáciu ako Nový evanjelický kostol nemá. A tak som sa pohrával s myšlienkou napísať v podobnom štýle knihu o drevenom artikulárnom kostole, ktorá by čitateľa oboznámila nielen s dobou, v ktorej sa stavali artikulárne kostoly, ale aj s duchovno-umeleckým odkazom jednotlivých malieb a rezbárskej výzdoby, čomu sa dodnes nikto v publikáciách o Drevenom artikulárnom kostole v Kežmarku nevenoval.
Z akých zdrojov ste čerpali pri tvorbe tohto diela?
Pred nejakým časom som spracovával tému o vydaní šopronských artikúl, na základe ktorých sa mohli stavať artikulárne kostoly. Vtedy som prechádzal archívy cirkevných zborov, v ktorých sa dodnes zachovali artikulárne kostoly (Hronsek, Leštiny, Istebné, Svätý Kríž a Kežmarok).
Bol som milo prekvapený, že najviac dobových listín o výstavbe kostola sa nachádza práve v archíve Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Kežmarok. Ani v jednom cirkevnom zbore sa nezachovalo toľko dobových dokumentov ako práve v Kežmarku. Podľa nich sa dá veľmi krásne vyskladať celá história o drevenom artikulárnom kostole.
Okrem toho mi pri tvorbe tejto knihy pomáhali dve publikácie, ktoré boli v minulosti napísané o drevenom kostole. Jedna je od Štefana Linbergera, evanjelického farára, ktorý pôsobil v cirkevnom zbore v čase výstavby Nového evanjelického kostola. Druhá publikácia bola vydaná v roku 1933. Napísal ju Július Andreas Hefty, v ktorej sa venuje nielen drevenému kostolu v Kežmarku, ale aj dreveným kostolom v okolitých obciach, ktoré dnes už nestoja.
Úvodné slovo v knihe patrí farárovi Českobratskej evanjelickej cirkvi, Miroslavovi Erdingerovi. Prečo sa mu dostalo takejto pocty?
Mirek Erdinger je môj dlhoročný priateľ a každý rok prichádza do Kežmarku na dovolenku. Pri tejto príležitosti vždy poslúži zvesťou slova Božieho v Drevenom artikulárnom kostole. Viem, ako si vychutnáva, že vôbec môže v tejto nádhere vystúpiť na kazateľnicu a prehovoriť k ľuďom, ktorí v nedeľu prídu do chrámu.
A nielen to. Niekoľkokrát sa zúčastnil v kostole rôznych koncertov, ktoré ho v tomto priestore a jeho vynikajúcej akustike veľmi oslovili. Pamätám si na to, keď prvýkrát vošiel do tohto chrámu. Na chvíľu zostal ticho a potom povedal: „Romane, to je nádhera.“ Očarený bol nielen jeho krásou, ale aj samotným odkazom jednotlivých biblických nástenných malieb, ktoré sú úžasným svedectvom o Božej láske k človeku.
A tak moje rozhodovanie, komu dať napísať pár slov na úvod, bolo od samého začiatku jasné.
Výstavba artikulárneho kostola v Kežmarku sa neustále odďaľovala. Od dátumu určenia miesta samotnej výstavby po realizáciu ubehlo 5 rokov. Aké boli hlavné príčiny?
Tých príčin mohlo byť viac. Môžeme sa len domnievať, že táto skutočnosť pravdepodobne súvisela s komplikovanou politickou a náboženskou situáciou v Uhorsku, ktorá sa bytostne dotýkala mesta Kežmarok, rodiska Imricha Thökölyho, vodcu protihabsburského povstania proti cisárovi Leopoldovi I.
To znamená, že politická situácia a náboženské nepokoje v meste nedovolili evanjelikom v Kežmarku, aby sa pustili do stavby chrámu hneď po vytýčení jeho miesta.
Ktoré časti artikulárneho kostola sú vášmu srdcu najbližšie?
Musím sa priznať, že keď som prišiel pred 23 rokmi do Kežmarku, tak drevený artikulárny kostol nebol môj favorit. Bol pre mňa príliš tmavý. Až po čase som si k nemu vytváral akýsi osobnejší vzťah a obdivoval jeho duchovné a kultúrne dedičstvo, ktoré sa ukrýva na prvý pohľad akoby v stodole.
Potom ma neskutočne oslovovala rezbárska práca Jána Lercha. A keď som jeden večer sedel sám v kostole a zapozeral sa na jeho výmaľbu, tak som sa odrazu cítil, akoby som bol v sixtínskej kaplnke. Jednotlivé biblické výjavy vôbec nie sú bezmyšlienkovito poukladané, ale všetko so všetkým krásne súvisí a človek až žasne, čo nám chce do dnešného dňa drevený kostol svojou umelecko-duchovnou hodnotou povedať.
Keď vstupujem do tohto kostola na bohoslužby, tak som niekedy v pokušení povedať ľuďom: Dnes kázať nebudem, pretože kázeň máte v obrazoch a rezbárskej práci okolo seba.
Ale ak by som mal povedať, čo je môjmu srdcu najbližšie, tak je to asi organ. Hudba je jeden z nádherných Božích darov. Čo nedokážeme človeku sprostredkovať slovom, to mu dokážeme odovzdať prostredníctvom hudby.
Aké zážitky spojené s artikulárnym kostolom (umelecké, duchovné) považujete za doposiaľ najhodnotnejšie?
Umeleckých a duchovných zážitkov mám veľmi veľa a ťažko sa mi z nich vyberá. A tak vám prezradím iný zážitok. Nebude však ani umelecký a ani duchovný. O druhej hodine ráno mi zvonil telefón. Zodvihol som a ozvala sa mi polícia, že objekt dreveného kostola bol narušený a je potrebné urobiť fyzickú obhliadku. Všetko bolo v úplnom poriadku. Odrazu mi padli oči na oltár, pretože vrchný biely obrus bol pošpinený a oltárna Biblia bola položená nakrivo. Podišiel som bližšie a lepšie sa pozrel. Kožený obal Biblie bol úplne roztrhaný a rovnako aj niektoré jej strany. Takže tu niekto bol, ale nie človek. Bola to dlhoročná obyvateľka kostola. Neviem, či je evanjelička, ale Božie slovo jej určite chutí. Kto to je? Svoj domov už dlhé roky v drevenom artikulárnom kostole našla kuna lesná, ktorú sa nám za 23 rokov môjho pôsobenia ako farára v Kežmarku nepodarilo vysťahovať. Možno aj ona obdivuje krásu, ktorá je ukrytá v dreve tohto kostola, a sem-tam dostane chuť aj na Bibliu.
Táto publikácia je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky – program Podpora najmenej rozvinutých okresov.
Pavol Ištok