V roku 2020 odštartoval výskumom stredovekej lokality vo Švábovciach viacročný projekt, ktorého koordinátorom je Múzeum v Kežmarku.
O vykopávkach a projekte sa mohla široká verejnosť dozvedieť viac aj prostredníctvom prezentácie náleziska na online 3D platforme sprístupnenej koncom roku 2021 na webstránke múzea. Táto prezentácia bola predstavená aj na svetovej výstave EXPO 2021 ako príklad inovatívneho prístupu k uchovávaniu kultúrneho dedičstva.
Hnuteľné i nehnuteľné nálezy vyvolali otázky, na zodpovedanie ktorých boli v 2. etape projektu, v roku 2021, prizvaní odborníci z rôznych vedných oblastí. Výsledky tohto interdisciplinárneho výskumu predstavuje múzeum znovu aj cestou prezentácie na online 3D platforme. V tomto roku ponúkame až dva samostatné modely, pod ktoré sa opäť podpísal Mgr. art. T. Barnáš (Overhead). Predstavujú stredovekú lokalitu v dvoch časových obdobiach, ktoré bolo možné vďaka výsledkom výskumu presnejšie datovať do 2. polovice 13. a 1. polovice 15. storočia. Neexistujú doklady o tom, že na skúmanej ploche pulzoval život aj v 14. storočí.
Vieme, že Švábovce boli spočiatku kráľovským majetkom a že staršia etapa reprezentuje toto obdobie vývoja osady. Po roku 1294 sa stali súčasťou šľachtického majetku, čo viedlo k zmene využitia lokality novými zemepánmi. O nich priniesol zaujímavé poznatky archívny výskum. Z rodu pánov z Hrhova, ktorí okrem Šváboviec získali aj majetky na sever od rieky Poprad (t. j. aj na území dnešného okresu Kežmarok), sa v priebehu 14. storočia vyčlenili tri vetvy – páni zo Šváboviec, Slovenskej Vsi a Bušoviec. Konca stredoveku sa dožili len páni z Bušoviec, ostatné dva rody postupne vymreli. Prisvojili si však honosnejší prídomok zo Šváboviec a usídlili sa, rovnako ako všetci ich predchodcovia, v Slovenskej Vsi, ktorá bola bližšie k majetkovej doméne pri rieke Poprad. Rodové sídlo vo Švábovciach sa zmenilo na centrum správy tunajších majetkov, uvádzané v neskorších písomnostiach ako „Švábovská kúria“ alebo „Horný majer“.
Švábyovci patrili k familiárom kapitána mesta a hradu Kežmarok Krištofa Warkoča. Drobní šľachtici obvykle vstupovali do famílie, t. j. do služieb tých majetnejších. Tento služobný pomer prekvapivo vyústil do zamotaných finančných transakcií, ktorých konečným výsledkom bolo, že sa Krištof Warkoč stal od roku 1507 majiteľom Šváboviec. Tejto téme bola venovaná prezentácia na stránke múzea počas Európskych dní archeológie 2022.
Zánik objektov z 15. storočia súvisí zrejme s postupnou stratou záujmu o túto lokalitu zo strany jej majiteľov. Model síce neprináša presnú dobovú rekonštrukciu, ale napriek tomu ponúka predstavu o tom, ako a v akej miere bola skúmaná plocha v stredoveku využitá. Jednotlivé anotácie obsahujú informácie napr. aj o tom, čo sa tu v stredoveku pestovalo, prípadne jedlo, alebo čo ukázali špeciálne analýzy kovových predmetov. Pripojené sú aj odkazy na 3D zobrazenia nálezov, z ktorých niektoré sú doplnené do pôvodných tvarov. Prezentácia je sprístupnená na webovej stránke múzea, resp. na profile múzea na facebooku a instagrame.
Marta Kučerová, archeologička Múzea v Kežmarku
Prezentáciu na online 3D platforme podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
