Jozef Tschörner sa narodil 21. marca 1858 v Liberci v Čechách a zomrel 25. júna 1928 v Kežmarku.
Spišská spoločnosť pre domáci priemysel a Košická obchodná a priemyselná komora podnietila v r. 1880 založenie tkáčskej školy v Kežmarku,prvej v Uhorsku. Škola nemala budovu, využívala iba dom v prenájme na Starom trhu č. 11, kde bola učebňa, tri dielenské učebne a izba s kuchyňou pre učiteľa. Škola bola po dobu 7 rokov dvojročná,ďalších 8 rokov jednoročná a potom 11 rokov dvojročná a napokon 13 rokov trojročná. Začalo ju bezplatne navštevovať 15 žiakov, učilo sa denne 10 hodín cez týždeň, aj v sobotu.
Prvým a jediným učiteľom bol František Košťaľ.Musel zvládnuť dokonca aj večerné kurzy a rad dôležitých vyčerpávajúcich úloh, ktoré napokon nezvládol a po poldruha roku sa miesta vzdal.Druhý učiteľ Henrich Kutzer sa tiež po roku náročnej práce vzdal. Na ich miesto nastúpil ako učiteľ a riaditeľ školy v r. 1883 Jozef Tschörner s domovou príslušnosťou v Spišskej Novej Vsi (pravdepodobne pracoval na tamojšom Ústave pre pestovanie ľanu).
V tejto funkcii pôsobil vo vlastnom dome (Starýtrh č. 11) až do r. 1896 spolu s jediným dielenským pomocníkom. Nástupom do funkcie prišla škola pod štátnu správu. Vyučovalo sa 8 predmetova škola sa každoročne zúčastňovala regionálnych a celouhorských výstav tkáčskych prác žiakov.V r. 1885 získal J. Tschörner na výstave v Budapešti bronzovú medailu a diplom. Na tzv. mileniárnej výstave v Budapešti r. 1896 sa tiež škola mimoriadne úspešne prezentovala rozsiahlou výstavou svojich výrobkov.
V r. 1896 sa začala výstavba dnešnej starej budovy ako modernej tkáčskej školy. Zmenili sa aj právne a finančné pomery a rozšírili sa rady pedagogických pracovníkov (osem), ktorí mali zvládnuť doterajšie bremeno pedagogickej práce jediného učiteľa Jozefa Tschörnera a pomocníka Jána Graumanna, neskôr Mikuláša Bartoša. Po dvoch rokoch sa už škola dokončovala a svojím vybavením predstihla do vzniku ČSR dokonca aj české tkáčske školy.
Riaditeľom sa v r. 1896 – 1911 stal Ing. Oskár Thiering a Jozef Tschörner bol tkáčskym majstroma odborným učiteľom. Školu navštevovali žiaci z celej strednej Európy, ale i Turecka. Škola mala fakticky úroveň vzdelania s maturitou a závody(aj za I. ČSR) po niekoľkoročnej úspešnej praxi absolventom poskytovali titul inžiniera.
V r. 1898 – 1907 vyučoval externe na tejto škole aj priekopník röntgenológie Dr. Vojtech Alexander.Pravdepodobne si s pomocou technicky zdatnéhoJ. Tschörnera vylepšoval svoj röntgenový prístroja inšpiroval sa jeho prácou s mládežou v mnohých humanitných aktivitách. V čase depresie školy a počas neľahkého vojnového obdobia, keď O. Thiering odišiel za riaditeľa priemyselnej školy do Kluže, znovu prebral funkciu riaditeľa školy Jozef Tschörner a bol ním v r. 1911 – 1919. Vtedy odovzdal školu štátnej správe v novom štátnom usporiadaní, keď sa vymenil celý učiteľský zbor českými odbornými učiteľmi. Škola sa udržala len do r. 1935.
Jozef Tschörner je pochovaný na starom kežmarskom cintoríne s prívlastkom Webschuldirektor na náhrobnom kameni. Ten mu právom patrí.
Literatúra:
BRNČÁLOVÁ, E. – OKÁĽ, K.: 100 rokov textilnéhoškolstva na Slovensku 1880 – 1980. Ružomberok1980.
UHLÁR, Vlado: Odborná tkáčska škola v Kežmarkuz r. 1880 a jej poslanie vo zveľadení remeselníckeho tkáčskeho a textilného priemyslu. In: Nové obzory 24, Košice:Východoslovenské vydavateľstvo 1982, s. 59 – 77.Hradné námestie – mestský hrad