Alexandra Bachledová v rozhovore pre Noviny Kežmarok prezradila aktuálne dianie v súbore Magura, ako aj svoje plány vo výskume ľudovej hudby na Spiši.
Ako prebiehalo leto v Magure?
Naša letná sezóna odštartovala presne po siedmich mesiacoch nútenej Covid prestávke. Stretli sme sa v piatok 4. júna a postupne sme sa kondične, hudobne, umelecky a organizačne začali dávať dokopy. Predpovede na aktívne leto boli otázne, keďže epidemiologické opatrenia zasiahli aj folklórny svet. Zúčastnili sme sa však dvoch významných festivalov: Folklórnych slávností J. Lazoríka v Krivanoch a Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe. Hudobníci z Magury boli tiež súčasťou online programu Zamagurských folklórnych slávností, Rozhýbkosti vo Východnej a spolu s kapelou Mojše band vystúpili na koncerte Béla Bartók – 44 duet v Spišskej Belej a v Synagóge v Spišskom Podhradí.
Ako prebieha nábor nových členov do súboru?
Nábor nových členov by bol za „normálnych“ okolností vyhlásený začiatkom septembra, prostredníctvom informačného plagátu. Vybrali by sme dva termíny, kedy by bolo možné navštíviť naše priestory. Po úvodnej konzultácií záujemcov a vedenia súboru, pravdepodobne aj nejakých tanečných, hudobných a speváckych ukážok, by sme sa rozhodli, či je ten-ktorý vhodný do nášho kolektívu. Avšak momentálne je situácia veľmi neistá. Rozhodli sme sa odložiť konkurz do Magury na dobu neurčitú. Dôvodom je najmä neistota a strach, že budeme musieť opäť opustiť telocvičňu a ostať doma, pravdepodobne nás čakajú aj nejaké personálne zmeny vo vedení. Nechceme týmto chaotickým obdobím odradiť prípadných budúcich záujemcov.
Pokračuješ vo výskume ľudovej hudby na Spiši?
Momentálne nie. Náhodné informácie a fotografie, ktoré sa sem-tam objavia si archivujem, ale poctivý terénny výskum zatiaľ len plánujem. Do budúcna by som sa chcela pozerať nielen na kapely, ktoré v minulosti pôsobili na hornom Spiši, ale zdokumentovať aj tie súčasne. Mnohí členovia týchto kapiel sú prirodzene potomkami, alebo rodinnými príbuznými starých muzikantov. Budem však na to potrebovať pomoc kolegov z kapely a možno nejakú nahrávaciu techniku. Plánujem pokračovať v štúdiu etnológie, čiže verím, že ma čakajú ešte veľké výskumné aktivity.
Ako si Ty začala s ľudovou hudbou? Prečo si v tom pokračovala a ako vnímaš potrebu podpory rodičov v talente detí?
Na mojej ceste za ľudovou hudbou sa asi neudialo nič výnimočné, ak nerátam to, že som sa do nej zamilovala. Alebo skôr všeobecne do tradičnej ľudovej kultúry. Z podnetu mojich rodičov som začala už ako päťročné dieťa navštevovať detský folklórny súbor. U nás doma nie je nikto folklorista. Myslím, že pre mojich rodičov to bol viac menej len výber nejakej voľnočasovej aktivity. Medzníkom sa však stal príchod do Folklórneho súboru Magura, kde ma začali nepriamo formovať muzikanti, ktorí tam vtedy pôsobili, niektorí dodnes. Bolo rozhodnuté kam sa budem v živote uberať. Po čase som túto voľnočasovú aktivitu premenila na štúdium a prácu. Verím, že to tak ostane aj do budúcna. Pre mňa je podpora zo strany rodičov úplne samozrejmá, keďže u mňa to tak bolo a za čo som vďačná. Prajem každému dieťaťu, aby sa mu takejto podpory dostalo, nech už ide o akúkoľvek činnosť. Za veľmi dôležité však považujem, aby rodičia vedeli odhadnúť, prečo dieťa prestane chcieť navštevovať krúžok. Či je to len dočasná kríza, alebo ho to naozaj nebaví. Lebo také obdobie určité príde. Niekedy je potrebné zatnúť sa spolu s dieťaťom a možno si radšej o pár rokov povedať: „skúsil som a už sa k tomu nevrátim“ ako „prestal som chodiť a teraz to ľutujem“. Lebo presne s tou druhou vetou sa stretávam dnes u mnohých dospelých.
Ondrej Miškovič, foto: Ľudová hudba Magura