Pred kežmarským hradom môžeme na vysokom kamennom podstavci obdivovať jazdeckú sochu Imricha Thökölyho, miestneho hradného pána. Navrhol ju uznávaný sochár spoza hraníc, Lajos Győrfi.
Pochádza z maďarskej Dolnej zeme, ktorej vplyv sa tiahne celým jeho životom. Vyrastal v lone prírody na majeri. Vďaka práci otca čikóša – pastiera koní v puste, mu boli tieto ušľachtilé zvieratá veľmi blízke. Rodisko pre neho predstavovalo nekonečnú slobodu. Niet divu, že mu stredoškolské štúdium na Strednej škole výtvarných umení vo veľkomeste nevyhovovalo. Najprv si vybral odbor sklársky výtvarník, po semestri uvidel svoju cestu v sochárstve. V nej pokračoval na Vysokej škole výtvarného umenia pod vedením Miklósa Borsosa. Život a dielo sochára je značne ovplyvnené maďarskou kultúrou, ktorá sa snúbi s s poľským duchovnom. Prvou sochou nadaného umelca bol Adam, ktorý sa nachádza v záhrade reformovaného kostola.
Dnes nájdeme ateliér Lajosa v meste sôch, dolnozemskom Püspökladányi. Netvorí tu však iba on. V kultúrnej bašte mesta sa vystriedalo množstvo nadaných osobností z celej Európy- španielsky sochár Antoni Gabarré či dánsky Jorgen Maier-Larsen. Symbolický titul si mesto zaslúžilo kvôli usilovnej práci a množstve umeleckých diel Lajosa Győrfiho, ktoré si môže turista detailne prezrieť. Z niekoľkých môžeme spomenúť vyobrazenie svätého Floriána, pamätník svetovej vojny, pamätník husára, či sochu svätého Štefana. Nemožno sa preto čudovať, že pri nápade na spracovanie sochy v Kežmarku oslovil maďarský konzulát práve tohto umelca.
Imrich Thököly bol neustále činný tak, ako ho vidíme pred jeho sídlom. Mladý žrebec je zachytený v dynamickom pohybe prvého okamihu odchodu do boja. Knieža sa s ním díva mierne vpravo smerom k centru mesta. Zaodetý je v národnom odeve a rúchu, na hlave má kuruckú kniežaciu čiapku s ozdobným perom, cez plecia prehodené kniežacie rúcho. Ľavou rukou silno drží koňa za uzdu a v pravici dvíha symbol moci- hviezdny palcát. Na konskej deke je vyníma kniežací erb, naľavo od pása sa blýska šabľa Rákócziovcov. Podstavec približuje Imricha Thökölyho aj jeho vlastnoručným podpisom. Je zhotovený z identického materiálu s andezitovými stavebnými kameňmi objavených na hradných budovách a múroch. Miesto jazdeckej sochy bolo inšpirované starými pohľadnicami. Práve na nich bol zobrazený nádherný park. Vynikalo z neho okrúhle odpočívadlo a prechádzková zóna.
Patrícia Rozgonyiová, foto: Ondrej Miškovič