Anton Döller sa narodil v poľskom meste Winniki v roku 1831 a 29. septembra 1912 zomrel v Kežmarku. Pochádzal z dôstojníckej rodiny. Po štúdiách vstúpil do armády, v roku 1849 bol poručíkom armády, a v roku 1875 pôsobil ako major preradený do zálohy.
Do Kežmarku prišiel pravdepodobne po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867. Tu sa rýchlo zapojil do hospodársko-spoločenského života, najmä po svadbe s Gizelou, dcérou Júliusa Demiányho. Žiaľ, Gizela po dva aj pol ročnom manželstve zomrela, zanechajúc dcéru. Druhou manželkou Döllera bola Mária Kailová, s ktorou mal dcéru i syna. V roku 1887 dostal šľachtický predikát “de Póprádvölgyi“.
Döller bol podporovateľom kultúrneho života v meste, predovšetkým hudby, podobne aj školstva, kde angažoval sa vo veciach miestnej rímskokatolíckej školy, bol pri zakladaní odbornej tkáčskej školy, prvej svojho druhu v Uhorsku 1880 i obchodnej školy 1892. V roku 1873 bol spoluzakladateľom a dlhoročným podpredsedom Karpatského uhorského spolku, prvého turisticko-ochranárskeho spolku v Uhorsku a ôsmeho spolku svojho druhu na svete. V súvislosti s týmto spolkom bol pri zakladaní múzea a jeho byt sa stal dočasným depozitárom muzeálnych predmetov, kým sa nenašla vyhovujúca budova, knižnice a šiestich turistických chát. Istú čas bolo po ňom pomenované v Tatrách Okrúhle pleso, veža – dnes Furkotské Solisko a štít – juhovýchodný vrchol Malého Soliska. Snažil sa aj o priemyselné pozdvihnutie Spiša a Kežmarku, bol členom správnych rád viacerých podnikov, napr. miestnej textilnej továrne, bielidla, sporiteľne a pod. Podporoval aj vznik hospodárskych spolkov, kde vykonával aj funkciu podpredsedu Spolku hornouhorských rybárov. Bol aj jeden zo zakladateľov odbočky Červeného kríža. Z jeho pera vzniklo mnoho odborných článkov do miestneho týždenníka Karpathen-post, do spišských novín – Zipser Bote, Zipser Anzeiger, ale aj do celoštátnej tlače. Syn Antona Döllera sa vysťahoval do Budapešti, jeho potomkovia tam žijú dodnes.
Zdroj: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín, str. 27 – 29.