GPS:
Perla pod Tatrami, aj takým prívlastkom sa pýši mesto Kežmarok. Skutočnosť je taká, že sa nejedná len o jednu perlu, ale rovno o dvanásť! A aj to sú len tie najjagavejšie a najvzácnejšie z pomysleného perlového náhrdelníku, ktorým historický Kežmarok rozhodne je. Z iniciatívy Oskara Marczyho (1924 – 2006) a spolupráce s vedení mesta vznikla historická cesta, ktorá prevedie návštevníkov najvýznamnejšími pamiatkami. Poďme si je teda priblížiť.
Nazývaný aj malá sixtínska kaplnka na Spiši je nezvyčajná sakrálna stavba, ktorá svojim významom a svetovou hodnotou bola zaradená a zapísaná do zoznamu pamiatok UNESCO. Už viac ako tri storočia slúži ako Boží stánok. Milovníci umenia sa vo vnútri stretávajú na veľkolepých hudobných koncertoch a predovšetkým je chrám prístupný širokej verejnosti, aby sa podelil o svoju krásu.
Nenápadná budova stráži nie len cirkevný zlatý poklad, ale aj 55 prvotlačí. Jedná sa o najvzácnejšie knihy vytlačené medzi rokmi 1470 až 1500. Okrem toho počas stáročí vznikol knižný fond pozostávajúci so 150 000 kníh, čím sa Lyceálna knižnica radí medzi najväčšie školské historické knižnice v strednej Európe. Vidieť toľko kníh na jednom mieste je skutočný zážitok.
Nezameniteľná tvár objektu s charakteristickým červený sfarbením upúta a robí zo stavby orientačný bod. Interiér zaujme očividnou symetriou. Raritou chrámu sú dve kazateľnice. Niet divu, že tak nádherné a duchovné miesto slúži k poslednému odpočinku nekorunovanému kráľovi Imrichovi Thökölymu.
Dominantná stavba centra mesta bola viac krát prestavaná. Naposledy po veľkom požiari v roku 1922. Dodnes slúži svojmu účelu a je sídlom vedenia mesta. Výzdobu na fasáde sa dá výborne pozorovať z priľahlej oddychovej zóny s fontánou.
Pozoruhodná budova Reduty stojí v blízkosti radnice a pre svoje žlté sfarbenie je neprehliadnuteľná. Niekedy bola známa, ako panský dom. Na fasáde je namaľovaný kežmarský erb a latinský nápis s datovaním – „Určené pre stráže, hostí a zábavu – 1818“. Ale budova je oveľa staršia.
V roku 1994 bola v gotickom dome z polovice 15. storočia otvorená expozícia meštianskej bytovej kultúry. Interiér návštevníka vtiahne do doby dávno minulej a umožní mu aspoň nachvíľu stať sa bohatým zlatníkom, ktorý tu naozaj žil. Okrem obdivovania nádherného nábytku stojí za to všimnúť si raritu európskeho charakteru. Je ňou kachľová pec s holohlavým havranom.
Z radovej výstavby na Hradnom námestí vytŕča chrám zasvätený Navštíveniu Panny Márie. Jednoloďový interiér s pruskou klenbou nečakane prekvapí svojou výzdobou. Tú tvorí dokonalá ukážka baroka od rannej éry po rokokový záver.
Od roku 1463 prešla prvotná pevnosť množstvom prestavieb, až sa v priebehu dvoch storočí zrodilo prepychové renesančné sídlo. Dnes mestský hrad ponúka nádhernú expozíciu, ktorá očarí malých aj veľkých. Na široké okolie sa dá vynadívať z hladomorne, ktorá slúži, ako vyhliadková veža. Dokonca sa v areáli hradného nádvoria nachádza stála expozícia historických áut.
Najstaršia ulica v meste niekedy udávala tón životu a predovšetkým obchodu. Dnes je krásnym svedkom stredovekej veľkoleposti Kežmarku. Prechádzka medzi domami s typickou sedlovou strechou je akousi spojnicou medzi hradom a Bazilikou minor sv. Kríža.
Dnešná podoba stavby kostola pochádza z veľkolepej gotickej prestavby v rokoch 1444 až 1498. Chrám je trojloďový a raritou je aj trojaká klenba – sieťová, hviezdicová a krížová. Socha ukrižovaného Krista z dnešného hlavného oltára je výtvor Majstra Pavla z Levoče, ktorého dielo je zapísané v zozname pamiatok UNESCO.
Známa aj ako Zlatá veža je považovaná za najkrajšiu zvonicu na Spiši. Najstarší zvon je datovaný rokom 1525 a pred postavením zvonice bol umiestnený vo veži kostola sv. Kríža. V tesnej blízkosti stojí budova niekdajšej mestskej evanjelickej školy z roku 1536.
Cintorín pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. Na cintoríne je množstvo historických hrobov. Pre Kežmarčanov je významná hrobka troch mučeníkov Kraya, Lányho a Toperczera, ktorí pre blaho mesta položili svoje životy. Najstarší zachovaný pieskovcový náhrobok patrí Žigmundovi Reinischovi, ktorý umrel 16. februára 1691.
Zdroj foto: www.kkexpress.sk
Letné obdobie ponúka obdivovateľom ľudového umenia množstvo folklórnych festivalov, prehliadok, či remeselných prezentácií. Niektoré navštívite, iné nestíhate a čosi nezabudnuteľné by ste možno radi prežili v pokojnejšom období, bez návalov turistov. Práve takú atmosféru ponúkajú jesenné, či zimné mesiace v regióne Tatry-Spiš-Pieniny. Až trojicu ľudových izieb môžete hravo navštíviť za jeden deň, a to v obciach Ždiar, Osturňa, Lendak a v meste Kežmarok. Zaujímavé je, že každé spomínané miesto predstavuje trochu inú kultúru, prezentovanú najmä štýlovými krojmi a nárečím.
Ždiarsky dom je ľahko dostupný a dobre označený približne v strede goralskej obce Ždiar. Nachádza sa v komplexe dreveníc, bol postavený v roku 1971 (podľa vzoru drevenice z roku 1911). V obytnej časti je stále expozícia vnútorného interiéru, krojov a pracovného náradia. Popri zaujímavom výklade máte možnosť obliecť sa do krojov a zažiť Ždiarsku svadbu. Vyberte sa viacčlenná skupinka (5-10 osôb) a určite sa dobre zabavíte.
Neskutočné množstvo lásky, nadšenia a voľného času bolo potrebné pre vybudovanie ľudovej izby Babičkina chyža. Návštevník sa v nej môže zoznámiť s množstvom predmetov a nástrojov, ktoré používali naši predkovia, aby si vedeli zaobstarať obživu. Mesto Kežmarok bolo v minulosti známe svojimi remeselnými cechmi a zručnosťou obyvateľov. Prostredníctvom Babičkinej chyže, ktorý je umiestnená v budove Mestskej knižnice na Hlavnom námestí č. 64 si môžete vyskúšať aj prácu starých materí – tkanie na krosnách, či obdivovať ich zručnosť v nádherných výšivkách ždiarskeho alebo lendackého kroja. Takto sa každoročný Festival ľudového remesla EĽRO organizovaný v Kežmarku premietol do skromnej celoročnej výstavy historického umenia.
Najmladšou expozíciou, ktorá vznikla len pred rokom je Osturnianska izba. Osturňa je známe predovšetkým zachovanou architektúrou dreveníc, vďaka čomu je zapísaná ako Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry (od roku 1979) a má 157 pamiatkovo chránených objektov.
Obec je známa ako najsevernejšia rusínska obec na Slovensku a jazykové nárečie, ktorým obyvatelia komunikujú medzi sebou sa volá „osturnianska hvara“. O ťažkom živote obyvateľov gréckokatolíckeho vierovyznania vám porozprávajú v Osturnianskej izbe, ktorá sa nachádza v budove zrekonštruovanej školy. Zaujímavosťou je zbierka tradičného nábytku a náradia, ale aj svadobných rekvizít a typických maľovaných ornamentov. Tu si môžete zakúpiť aj pekné darčeky napr. výšivky, bábiky, či bylinkové zmesi.
Neskutočné množstvo lásky, nadšenia a voľného času bolo potrebné pre vybudovanie Múzea ľudovej kultúry umiestneného v dreveničke na Potočnej ulici v Lendaku.
Návštevník sa tu môže zoznámiť s množstvom predmetov a nástrojov, ktoré používali obyvatelia obce Lendak, aby si vedeli zaobstarať obživu. Môžete si tu vyskúšať aj prácu starých materí – tkanie na krosnách, či obdivovať ich zručnosť v nádherných výšivkách lendackého kroja. Expozície sa týkajú gazdovstva, remesiel a náboženstva.
Zábava na bicykloch pre rodičov a deti je zaručená na pump trackoch v Kežmarku na cyklochodníku do Zlatnej a v Spišskej Belej pri rybníku. Presun z Kežmarku je od sídliska Sever po zelenej cykloznačke.
Obidve atrakcie si môžete užiť v priebehu jednodňového popoludnia, pre menšie deti sú k dispozícii aj preliezky a hojdacia kladka.
Zdroj foto: www.dusekarpat.cz
Naše putovanie nebude smerovať k televíznej obrazovke a určite nebude o sledovaní akčného seriálu. Bude o zastaveniach, ktoré v Kežmarku spájajú ako pomyslené svetelné lúče miesta spojené s menom Dr.Vojtecha Alexandra.
X lúče, teda lúče, ktorých využitie pre objavy v medicíne veľmi skoro pochopil Dr.Vojtech (Béla) Alexander – kežmarský rodák a zakladateľ Röntgenologického ústavu v Budapešti – mali obrovský význam v rozvoji snímkovania a diagnostiky. Dr.Alexander sa stal významným odborníkom v röntgenológii v Uhorsku. Poďme sa teda pozrieť na miesta, ktoré nám ho pripomenú:
1.lúč – Prechádzku začneme v centre Kežmarku na ulici Dr. Alexandra pri dome č. 37– kde bola ordinácia slávneho kežmarského lekára, ktorého si lekárska elita Uhorska vysoko vážila.
Na priečelí domu je umiestnená pamätná tabuľa lekárovi, ktorý s rovnakou ochotou pomáhal bohatým mešťanom, ako aj nemajetným obyvateľom.
2.lúč – Prejdime cez cestu na Garbiarskej ulici a pred sebou uvidíme budovu Strednej odbornej školy – bývalej tkáčskej školy. Jej riaditeľ Jozef Tschörner pomáhal Dr. Alexandrovi vylepšovať v tej dobe ešte nedokonalý röntgenový prístroj.
Topole týčiace sa po stranách parku pred školou smerom k internátu pripomínajú vysušené rameno rieky Poprad. O vznik tejto zelenej pasáže (Alexandrova alej), ktorá nahradila tzv. Husí potok v Kežmarku sa zaslúžil dr. Vojtech Alexander – zakladateľ Kežmarského okrášľujúceho spolku.
3.lúč – Ďalej sa vyberieme k sídlisku Sever a pokračujeme po ceste vedúcej k amfitéatru. Nemôžeme zablúdiť, lebo kráčame po náučnom chodníku Lesoparku SEVER ( tabule 1- 5 ). Starí Kežmarčania hovoria, že práve tu na horizonte kopca vysadili členovia Kežmarského okrášľujúceho spolku borovicovú alej, ktorá končí pri tabuli č. 6 s panorámou Vysokých Tatier. Náučný chodník poskytne najmä deťom zaujímavé informácie o flóre a faune v okolí Kežmarku.
4.lúč – Z prechádzky sa vrátime na sídlisko SEVER a zamierime do kežmarského hradu. Tu si prezrieme röntgenový prístroj z roku 1897, ktorý dr. Alexander skutočne používal, a tiež jeho historicky prvý plastický röntgenový snímok. Dozviete sa, aké následky mali vedecké pokusy v jeho rodine. Unikátny exponát nájdete v jednej v expozícii kežmarského hradu, ktorý je celoročne otvorený https://www.kezmarok.com/.
5.lúč – Na záver sa presunieme k budove Lýcea (vedľa dreveného evanjelického kostola na Hviezdoslavovej ulici) https://www.ecavkk.sk/lycealnakniznica, na ktorej je umiestnená busta Dr. Alexandra – aby sme patrili medzi tých, ktorí si natrvalo zapamätajú tvár slávneho uhorského lekára a zakladateľa röntgenológie v Uhorsku.
Kežmarok od nepamäti disponoval veľkým historickým i ľudským potenciálom. Ľudia menili myšlienky na slová a slová v skutky, z ktorých sa stali zvyky. A práve zvyky predkov sformovali charakter mesta, ktorý v prúde času predurčuje náš ďalší osud.
Prechádzkou po historickej ceste nachádzame mnohé pamätné tabule popri už dávno osadených. Predstavme si aspoň najvýznamnejšie z nich.
Pri vchode do Dreveného evanjelického artikulárneho kostola je tabuľa osadená pri príležitosti 500. Výročia pamiatky reformácie (1517 – 2017) a 300. výročia postavenia dreveného artikulárneho kostola (1717 – 2017).
Blízko stojaca budova evanjelického Lýcea je posiata pamätnými tabuľami. A právom. Veď v tejto preslávenej škole študovali najvýznamnejšie osobnosti posledných storočí. Ja jednej tabuli stojí: Tu pôsobil ako rektor a profesor lýcea spisovateľ a dramatik Ján Chalupka (1818 – 1824).
Aj interiér v Novom evanjelickom kostole stráži pamiatku na predkov. Z ulice viditeľná je tabuľa s menom Jur Hronec (1881 – 1959), ktorý ja považovaný za zakladateľa slovenského vysokého školstva. Tabuľa sa nachádza hneď za cestou na fasáde Základnej umeleckej školy A. Cígera.
Radnica sa pýši epitafom, no významná rodina Genersich sa spája s domom na Hlavnom námestí 14.
Reduta pripomína revolučné obdobie. Hlása: Na tomto mieste stála provizórna tribúna z ktorej zaznel hlas slobody v novembri 1989 (1989 – 2009).
Aj keď si dom v ktorom sídli Múzeum bytovej kultúry pamätá naozaj veľa, Martin Rázus (1888 – 1937) sa počas štúdií v Kežmarku zabýval v dome na Hlavnom námestí 37.
Takmer oproti na dome číslo 49 je tabuľa s textom: V tomto dome býval v roku 1869-70 počas svojich štúdií najväčší slovenský básnik, Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921).
Len dva domy od Mariánskeho kostola je ďalšia tabuľa s menom velikána, na ktorého sú Kežmarčania dodnes hrdí. Dávid Frölich (1595 – 1648) bol astronómom, matematikom i geografom. V roku 1640 mu cisár Ferdinand III. udelil titul cisársko-kráľovský matematik.
Vo vstupnej veži hradu je pamätná tabuľa venovaná Dr. Oskarovi Szelényimu, ktorý založil kežmarské múzeum na hrade.
Na Starom trhu sa zase dočítame: V tomto dome bývali v r. 1912-1913 slovenskí študenti kežmarského Lýcea a obchodnej školy: Matej Jančo, Ján Uhrík, Miloš Mičík a Ferdinad Čatloš – členovia tajného spolku MOR HO!, ktorí za svoje národné presvedčenie boli vylúčení zo škôl v Uhorsku.
Pri Bazilike sv. Kríža a Renesančnej zvonici dodnes stojí budova katolíckej ľudovej školy, ktorú v rokoch 1815 – 1818 navštevovali významní matematici a bratia Otto B. Petzval a Jozef M. Petzval, ktorý sa zároveň zaslúžil o zdokonalenie optiky.
Historický cintorín je plný tabúľ, avšak nejedná sa priamo pamätné tabule, ale skôr o epitafy. V blízkom parku je pamätník holokaustu s tabuľou venovanou pamiatke kežmarských Židov a Veľkej synagóge, ktorá stála práve na tomto mieste v rokoch 1883 – 1962.
Ďalšie desiatky nespomenutých pamätných tabúľ poukazujú na to, akú bohatú minulosť Kežmarok má. Sú roztrúsené po celom meste na fasádach i ukryté v budovách. Každé jedno zaznamenané meno, či udalosť na nich je pýchou Kežmarku.