Pravoslávna cirkevná obec v Ľubici začala písať svoje dejiny 2. marca 1951. Malý chrám pri ceste smerom z okresného mesta Kežmarok v sebe skrýva bohato zdobené ikonami vypísané steny chrámu.
Aj keď ľubický pravoslávny chrám malý i mladý a jeho základný kameň bol posvätený v roku 1999, môže sa pravoslávna cirkevná obec pochváliť pokročilým štádiom rozpisu interiéru ikonami v byzantskom štýle z dielne srbského ikonopisca z Belehradu, ktorý za týmto účelom Ľubicu pravidelne navštevuje. Pravoslávny chrám Usnutia Presvätej Bohorodičky sa tak stáva pamätihodnosťou, ktorú by ste pri svojej návšteve Kežmarku a okolia rozhodne nemali vynechať. V prípade záujmu o návštevu chrámu so sprievodcovským výkladom môžete kontaktovať správcu Pravoslávnej cirkevnej obce Ľubica, ktorý Vám s týmto rád vyhovie.
Kríž s lampádou v pravoslávnom chráme v Ľubici.
Tri ľubické chrámy zasvätené Bohorodičke
Ľubica je zväčša rímskokatolícka, malé obsadenie majú evanjelici a pravoslávni a asi sedem percent je gréckokatolíckeho vierovyznania. V neďalekom okresnom meste Kežmarok sa po poslednom sčítaní obyvateľov prihlásilo ku pravoslávnemu vierovyznaniu 66 obyvateľov, čo tvorí 0,42 % z jeho celkového obyvateľstva.
Zaujímavosťou obce Ľubica je jej zasvätenie chrámov tomu istému sviatku – V rímskokatolíckom obrade zvanom Nanebovzatie, v gréckokatolíckej cirkvi Zosnutie a v pravoslávnej cirkvi Usnutie či Uspenie. Chrámový sviatok pravoslávnych veriacich je podľa juliánskeho kalendára 28. augusta, čiže o dva týždne posunutý. Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie je z polovice 13. storočia. Je to najväčší dvojloďový kostol na Spiši. V centre hlavného oltára s barokovou výzdobou, je plastika Madony s dieťaťom – dielo Majstra Pavla z Levoče. Interiér je vymaľovaný rokokovo-iluzívnou maľbou. Nachádzajú sa tu patronátne lavice z prelomu 15. a 16. storočia. Osobitým architektonickým prvkom je románske rozetové okno s pred roku 1260. Gréckokatolícky farský kostol Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky bol pôvodne kaplnka prestavená z väčšieho domu v roku 1930. Obdĺžnikový vnútorný priestor je podopretý šiestimi podperami. Čelná stena je zdobená nástennou maľbou s postavami Panny Márie, Ježiša Krista a apoštolov. Punc umeleckej kvality majú aj obidve farebné vitráže na oknách po bokoch ústrednej nástennej maľby. Vitráže aj maľba sú dielom akademického maliara Mikuláša Klimčáka.
Pohľad na Chrám Usnutia Presvätej Bohorodičky
Výklad sviatku Usnutia Presvätej Bohorodičky
Posledným Bohorodičným sviatkom cirkevného roka je sviatok Uspenija Presvätej Bohorodičky. V Pravoslávnej cirkvi patrí Presvätej Bohorodičke veľká úcta. Na doplnenie uvedieme, že cirkevný rok sa v pravoslávnej cirkvi začína 1. septembra. „Ikonografia sviatku Uspenija Presvätej Bohorodičky sa v plnosti zakladá na svätej Tradícii. Na ikone sú podchytené dva významy sviatku: zavŕšenie pozemského života Bohorodičky – usnutie a pochovanie, a jej väčšie preslávenie – vzkriesenie a nanebovstúpenie aj s jej prečistým telom. No lôžku leží prečisté telo Bohorodičky po odlúčení jej duše. Vôkol stoja všetci apoštoli, okrem apoštola Tomáša, ktorí vnuknutím Svätého Ducha prišli v tie dni do Jeruzalema. Keď apoštol Tomáš prišiel do Jeruzalema, Bohorodička už bola tri dni v hrobe v Getsemanskej záhrade. Chcel ešte raz uvidieť Matku svojho Učiteľa a tak odkryli jej hrob. No jej sväté telo tam už nebolo. Ikonopisci napísali ako dvanásteho apoštola svätého Pavla. Svätý apoštol Peter vzdáva česť jej telu kadidlom. Nad telom Bohorodičky sa nachádza Christos – Spasiteľ, ktorý vo svojich rukách drží Máriinu dušu v podobe zavitého dieťaťa, čo označuje počiatok jej nového života na nebesiach. Christa v nebeskej sláve obklopujú anjeli. Isus Christos sa javí akoby centrom tejto ikony, hoci ide o usnutie Božej Matky. Podobne je to aj na ikone Roždestva Isusa Christa, kde centrom ikony je Bohorodička. Nie je to náhoda ani chyba. Cez Bohorodičku Boží Syn prijal ľudské telo a prišiel na svet. Cez Christa sa Bohorodička dostáva na nebesia. Na niektorých ikonách Uspenija môžeme vidieť anjelov, ktorí vynášajú telo Prečistej Bohorodičky do otvorených vrát raja. Na menej detailných ikonách je zobrazený polkruh symbolizujúci nebesá a dve otvorené krídla dverí,“ opísal výklad tohto sviatku protojerej Jozef Balberčák.
Ikonostas v pravoslávnom chráme v Ľubici
Eufrosínia Polocká je neoddeliteľnou súčasťou chrámu
V ľubickom chráme sa nachádzajú ostatky prepodobnej matky Eufrosínie Polockej, blahovernej kňažnej a iguménie (predstavenej kláštora). Eufrosínia v dvanástich odmietla manželstvo a svetský život a tak odišla do polockého monastiera (kláštora), približne v roku 1116. Zhruba v roku 1119 sa presťahovala do cely (izby určenej pre mníšky) pri polockom chráme Svätej Múdrosti, kde začala prepisovať knihy v miestnej knižnici. Neskôr po roku 1120 Efrosinia, vtedy ešte ako mníška iniciovala výstavbu ženského kláštora v Selci u Polocka, kde stávala stará rezidencia polockých biskupov. Po postavení kláštora v roku 1126 bola menovaná predstavenou tohto kláštora – igumenkou. Bola tiež iniciátorkou založenia mužského kláštora Bohorodičky і Chrámu Svätej Bohorodičky pri ňom vystavanom v rokoch 1151 až 1154. Objednala u majstra klenotníka Lazara Bogšiho zlatý kríž s relikviami, ktorý sa neskôr stal známym ako kríž Efrosinie Poľockej. Počas druhej svetovej vojny bol kríž počas nemeckej okupácie ukradnutý a stratený. Na konci života sa Efrosinie vybrala na púť do Jeruzalema, kde po vyčerpávajúcej ceste pravdepodobne v roku 1167 zomrela.
Ikona Eufrosínie Polockej s moščami (ostatkami) v pravom dolnom rohu.
Zvonicu pred chrámom museli demontovať
Doterajšia zvonica koncom roka 2022 zavŕšila svoju dlhoročnú službu ohlasovania svätých bohoslužieb, keďže jej nevyhovujúci a život ohrozujúci stav už nebolo možné opraviť, musela byť odstránená. „Zvesené a uskladnené zvony sú pre nás mementom, aby sme otázku budúcej zvonice riešili s ohľadom na náročné poveternostné podmienky podtatranskej oblasti,“ vysvetľuje Peter Dobrík, duchovný správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Ľubici. Ak chcete podporiť stavbu novej zvonice, svoj príspevok môžete zaslať na číslo účtu cirkevnej obce, ktorý bol zriadený na tento účel.
Pohľad na bohato zdobený strop chrámu.
Článok a fotografie boli vytvorené s dovolením a veľkou pomocou otca Mgr. Petra Dobríka, za čo mu touto cestou ďakujem. Všetky potrebné informácie o chráme nájdete na webstránke www.pcovlubici.net.
Text a foto: Ondrej Miškovič, Zdroje informácií: orthodox.sk, lubica.sk