Bohumil Korsh (Korš) sa narodil 25. októbra 1895 v Hniezdnom a zomrel 25. januára 1984 v Poprade, pochovaný je v Kežmarku.
B. Korsch zanechal po sebe zošit spomienok od detstva cez osobnú účasť v I. svetovej vojne a ruské zajatie až po budovanie škôl v mladej Československej republike. „Učiteľskú službu ako tajomník školského inšpektorátu som nastúpil 18. septembra 1919 v Kežmarku. Ovládal som jazyk slovenský, nemecký a ruský – v školskom obvode Kežmarok, Stará Ľubovňa, Spišská Sobota a Spišská Stará Ves boli školy s vyučovacím jazykom slovenským (asi 100), nemeckým (asi 25), ukrajinským – ruským (asi 22)… Popritom som učil aj na Štátnej obchodnej škole v Kežmarku. Od 1. septembra 1926 som bol ustanovený na Štátnu meštiansku školu v Kežmarku. Vyučoval som najviac matematiku, fyziku, chémiu a rysovanie… R. 1931 som sa znova stal tajomníkom školského inšpektoriátu, kde sme úspešne ukončili snahy o založenie slovenského gymnázia v Kežmarku.
Od r. 1923 som zastával rôzne funkcie v kežmarskej spoločnosti. Bol som zvolený za tajomníka Katolíckeho spolku, neskôr som bol podpredsedom tohto spolku, kde som sa postaral o vybudovanie katolíckeho kruhu. Bol som aj predsedom divadelných krúžkov, aj členom spevokolu. Od r. 1924 som bol tajomníkom odbočky Červeného kríža a tajomníkom Odboru Matice slovenskej. Začal som organizovať s riaditeľom Berného úradu Zoubkom stavebné družstvo pre rodinné domky na Huncovskej ulici. Stavba začala v auguste 1927 a skončila koncom roka 1929. Bolo vystavených 28 rodinných domkov.
V kežmarskom okrese v r. 1932 sme začali organizovať slovenské dobrovoľné hasičské zbory (dovtedy boli len nemecké). V Kežmarku som bol vo funkcii pokladníka, ale absolvoval som aj hasičský výcvik, aby som bol aj vycvičeným hasičom. Neskôr som zastával rôzne funkcie v Okresnom výbore dobrovoľného hasičského zboru ako pokladník, revízor a potom podveliteľ okresného zboru. Každú nedeľu v letných mesiacoch sme chodili po dedinách, prevádzali nástupy a cvičenie… V r. 1934 som bol tajomníkom Okresnej starostlivosti o mládež. Jej cieľom bolo zriadiť poradne pre matky a kojencov, aby sa znížila detská úmrtnosť. Blízke mi bolo aj poľnohospodárstvo – mal som ukončených viacero kurzov pre učiteľov hospodárskych a poľnohospodárskych škôl. Od r. 1926 som bol tajomníkom v Ovčiarskom spolku, v Pašienkovom družstve a po II. svetovej vojne som bol v JRD vo funkcii predsedu revíznej komisie.
Dňa 1. septembra 1939 som sa stal školským inšpektorom pre okresy Kežmarok, Stará Ľubovňa, Spišská Stará Ves a pre vrátené slovenské dediny z Poľska. Mal som pod sebou 122 škôl. Najviac starostí som mal na školách menšinových, kde žilo nemecké obyvateľstvo – Lomnička, Strážky, Huncovce, Stráne pod Tatrami, Veľká Lomnica atď. Nemeckí starostovia chceli tieto slovenské menšinové školy zlikvidovať. Museli sme triedy premiestniť do iných priestorov, a tak sa začali pre ne stavať nové školy…“
V tomto období podľa spomienok neskoršieho slovenského spisovateľa Miloša Krna existoval v dome Korschovcov na Huncovskej ulici „ozajstný literárny salón… Tu sa často schádzala redakčná rada gymnaziálneho študentského časopisu Tatran, tu sa fi lozofovalo i rozprávalo o umení.“
Po vojne začal B. Korsch od 1. októbra 1946 znova vyučovať na meštianke v Kežmarku. V r. 1954 – 1959 bol vedúcim Okresného pedagogického strediska v Kežmarku. Dňa 1. januára 1960 odišiel do dôchodku, ale ešte takmer 10 rokov vypomáhal ako „učiteľ dôchodca“.
B. Korsch umrel po nevydarenej operácii bedrového kĺbu. Po dlhom ležaní dostal zápal pľúc, ktorému podľahol. Prežil manželku Máriu, rod. Mačákovú, s ktorou sa zosobášil r. 1920. Mali tri dcéry, dnes žije na Slovensku len MUDr. Klotilda, vydatá Lukánová.
Literatúra:
KRNO, Miloš: Hory, rieky, ľudia. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1984. Archívne materiály rodiny Lukánovej z Košíc.