Alojz Miškovič pochádzal zo slovenskej roľníckej rodiny. Vyštudoval teológiu (1920-1924) a slovenčinu, filozofiu a poľštinu (1924 -1928 ).
V roku 1963 dostal doktorát teológie. Ako kňaz pôsobil krátko, učil na Spišskej Kapitule v roku 1927-1939, kde bol aj správcom Rímskokatolíckeho učiteľského ústavu – prvého učiteľského ústavu v Uhorsku. Po vojne pracoval na viacerých miestach, v roku 1950 sa stal docentom a roku 1963 po získaní doktorátu teológie bol menovaný za riadneho profesora Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave.
Svoju vedeckovýskumnú činnosť zameral hlavne na obdobie pôsobenia Konštantína a Metoda vo Veľkomoravskej ríši, na národné obrodenie – bernolákovské hnutie a na dejiny spisovnej slovenčiny. Bol autorom a spoluautorom piatich kníh, mnohých štúdií, prispieval do odborných časopisov (Rozvoj – kde pôsobil aj ako redaktor, Slovenská reč, Kultúra atď.). Po smrti ho previezli na kežmarský cintorín. Jeho hrob zdobí busta národného umelca Ludwiga Korkoša.