Výnimočné masívne stavby, akými sú barbakány, môžeme nájsť na Spišskom hrade, Banskej v Bystrici ale i na ďalekom Pražskom hrade. Označenie takéhoto typu opevnenia pochádza z latinského slova barbecana, ktoré by sme mohli preložiť ako predsunuté opevnenie alebo strieľňa. Barbakán je neskorogotický pevnostný prvok zabezpečujúci obranu, a preto sa staval nad bránami miest, hradov, pevností, ale i obydlí zámožnejších občanov. Barbakán chránil bránu pred delostreľbou a zároveň umožňoval bezpečný prístup obrancom brány nad jeho priestormi. Staval sa najmä v stredoveku až po 16. storočie. Priestor barbakánu bol často zakončovaný stavbou vežovitého typu zvanou rondel.
Barbakán v Kežmarku nie je súčasťou zástavby areálu hradu v meste a v čase svojho vzniku patril medzi zložitejšie obranné stavby. Je pozostatkom Nižnej brány, ktorá sa opierala o hrad a bola priamo spojená s jeho severozápadným obytným traktom. Kežmarský barbakán mal za úlohu posilniť obranu vstupnej veže a k nej vedúceho mostu. Veža sa nekrytou rovnou múrovou chodbou napájala na veľký rondel, ktorý bol spojený s rovnou taktiež nekrytou chodbou a polkruhovitým malým rondelom s poslednou vežou brány, z ktorej padal padací most. Celý komplex bol dlhý približne 70 metrov.
Veľký rondel je dodnes zachovaný a bol rekonštruovaný a znížený. „Pred opravou bol na jednej strane zachovaný takmer do pôvodnej výšky, kde ostali aj náznaky ochodze a strieľne, veža však bola znížená. V 19. storočí boli do vnútornej časti rondelu pristavané dve obydlia a do vonkajšej časti hospodárske budovy. Tie sa pri rekonštrukcii hradu a brány koncom 60. rokov minulého storočia zbúrali,“ prezradila kežmarská historička Nora Baráthová. Časť západného múru, ktorý sa napájal na vežu Nižnej brány, sa zachoval dodnes s dobre viditeľnou menšou polkruhovitou baštou. Vedie cez záhrady blízkych domov Starého trhu a končí sa neďaleko východu z dnešnej Ulice Fraňa Kráľa, kde sú už k nemu pristavané domy. Patrí do kežmarského torzálneho zachovaného mestského opevnenia, a preto je vo vlastníctve mesta Kežmarok.
Jedno krídlo rondelu, protiľahlé k opevneniu, sa zachovalo len v základoch, ktoré boli pri oprave roku 1970 nadmurované do výšky jeden meter. Zachoval sa aj kamenný most, vedúci do rondelu, ktorý sa spomína už roku 1579 ako od základov znovu postavený. Pri rekonštrukcii mesta bol však zasypaný a aj v súčasnosti cezeň vedie vedľajšia prístupová cesta ku hradu a Bazilike svätého Kríža.
Nachádzame viacero označení kežmarského barbakánu, ktorými sú Nižná či Dolná brána, pre jeho polohu na dolnej strane mesta. Kvôli svojmu umiestneniu na tejto severovýchodnej strane bol často označovaný aj ako Poľská brána. Nižnú bránu si zemepáni kežmarského hradu privlastnili roku 1545 a bola mestu vrátená až roku 1692 spolu s ostatnými hradnými majetkami.