Jozef Bencúr sa narodil 7. mája 1759 Kežmarku a zomrel 26. apríla 1846 vo Viedni v Rakúsku.
Syn rektora sa zapísal do 1. ročníka kežmarskej školy až r. 1775 ako šestnásťročný. Rodina sa však presťahovala do Prešporku a 2. ročník už mladý Bencúr študuje tam. V r. 1779 vstúpil do cisárskej armády, kde rýchlo postupoval od podporučíka (1780) až sa napokon stal poľným maršalom (1820). Bojoval predovšetkým v napoleonských vojnách – vyznamenal sa v tzv. Bitke národov v r. 1813 pri Lipsku, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku v dejinách až do obdobia I. svetovej vojny. V Bitke národov spojené armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska porazili Napoleonovu francúzsku armádu. Bojovalo v nej vyše pol milióna vojakov, z ktorých vyše pätina zahynula. Bencúr nebol len vojenským veliteľom, ale navrhoval aj zdokonalenie výzbroje a venoval sa vojenskej histórii. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie.
Literatúra:
SBS I. Martin: Matica slovenská 1986, s. 204.