Pavol Čaplovič sa narodil 20. augusta 1955 v meste Kežmarok.
Pochádzal z rodiny krajčíra, v ktorej bol najmladším mužským potomkom. Pretože otec nechcel mať zo syna krajčíra, v období Rakúsko-Uhorska odchádza mladý Paul študovať fotografi u do Prešova k známemu fotografovi Karolovi Divaldovi.
Po vypuknutí I. svetovej vojny odchádza na front, kde bol zaradený do funkcie fotografa. Armáda si žiadala presné informácie o pohybe nepriateľských vojsk. Na tento účel sa používala špičková fotografická technika, prostredníctvom ktorej fotografisti snímali pozície nepriateľského vojska zo vzdušných balónov. Z tohto obdobia sa nám zachovala fotografi a P. Čaploviča v uniforme vojaka rakúsko-uhorskej armády pri tzv. „retuš pulte“ z júla 1918. V lete v tom istom roku zastihla Paula na fronte správa o úmrtí jeho otca.
Nepriaznivá politická situácia (prípravy na revolúciu a následne vznik Maďarskej republiky rád) ho prinútila ostať v Kežmarku. V roku 1919 sa oženil s Máriou Rothovou, s ktorou mal dve deti – Tibora a Paula. O rok neskôr si otvára svoj vlastný fotosalón na Starom trhu č. 24. Tento ateliér založil ešte G. A. Weisz starší. Pri príležitosti 25. výročia založenia tohto ateliéru namaľoval syn Pavla Čaploviča, tiež Pavol, obraz (olej), na ktorom je uvedený presný dátum založenia fotoateliéru – 10. január 1920 a rok, keď bol zatvorený – 1945. Paul Čaplovič svoj ateliér zatvoril tesne po oslobodení Kežmarku. Po oslobodení sa v meste, žiaľ, zaktivizovali rôzne protinárodnostné živly s cieľom zlikvidovať všetok nemecký a maďarský majetok. Takýto smutný osud stihol aj ateliér P. Čaploviča. Veľká časť interiéru bola rozkradnutá, vrátane bohatého fotografického materiálu. Zostali len prístroje a aparáty, ktoré už boli zastaralé, alebo manipulácia s nimi bola pomerne náročná.
Aj napriek ťažkej a zložitej situácii Pavol Čaplovič ostáva verný svojej profesii. Od roku 1945 pracuje u kežmarského fotografa Vojtecha Mihalička. O dva roky neskôr (od 1. 9. 1947) spolu s otcom pracuje aj jeho syn Tibor (19. 4. 1927 – 16. 11. 2004), a to ako učeň, až do roku 1950.
V 50. rokoch 20. stor. sa existujúce súkromné fotoateliéry pretransformovali do Komunálnych služieb. Zakladajúcimi členmi novovzniknutej fotoslužby v rámci komunálu v roku 1952 boli Pavol Čaplovič a Peter Litkovič.
O tri roky neskôr Pavol Čaplovič zomrel. Zanechal nám krásny fond fotografi í, ktoré sú priamym historickým dokladom doby, v ktorej žil a pracoval. Jeho práce dosahujú vysokú profesionálnu a umelecko-estetickú úroveň. Od detských portrétov, svadobných fotografi í, osobných portrétov až po interiérové a exteriérové zábery, od klasických momentiek až po veľkoformátové fotografi e – to všetko v sebe zahŕňa unikátny zbierkový fond, ktorý je možné študovať z rôznych aspektov. Od tematického zamerania, kompozície až po vytvorenie vlastnej schémy póz, uloženia rúk, postojov. Celkovo možno jeho fotografi cké zábery hodnotiť ako očarujúce, spontánne a jedinečné.
Na začiatku svojej tvorby používal kartónové podložky pod fotografi ami, na ktorých bol uvedený text v nemeckom jazyku. Neskôr už prechádza na jednoduchší spôsob konečnej úpravy fotografie. Tu sa už stretávame iba s fotografi ami či už pohľadnicového formátu, alebo rozmernejšie, kde svoje meno uvádzal formou vlisovanej pečiatky na líci fotografie.
Vo svojom ateliéri používal niekoľko maľovaných pozadí. Múzeu v Kežmarku sa podarilo získať jedno maľované pozadie s prírodnou scenériou. Medzi ďalšie významné akvizície múzea patrí aj niekoľko unikátnych sklenených negatívov, na ktorých sú zachytené rôzne historické zákutia Kežmarku, v mnohých prípadoch už aj neexistujúce.
Nemôžeme nespomenúť aj aktivity P. Čaploviča na úseku propagácie. V spolupráci s ďalšími dvoma fotografmi – Emilom Moravetzom a Lamplotom st., založili spoločne firmu FOTOGLOB. Jej snahou bolo vydávanie pohľadníc s motívmi významných historických objektov Slovenska. Na tento účel vlastnili aj svoje vlastné auto. Vznik firmy sa traduje do 30. rokov 20. storočia. Kedy firma zanikla, nemôžeme s určitosťou povedať. Dôvodom jej neúspechu bola nedôslednosť niektorých členov a zlé finančné transakcie. Pokračovateľom fotografickej tvorby Pavla Čaploviča bol jeho syn Tibor. Ako učeň pracoval u fotografa Mihalička od 1. 9. 1947 až do roku 1950. Mnohému sa priučil aj pri svojom otcovi. Po skončení učňovskej školy v Kežmarku – odbor fotografi a (Tibor Čaplovič bol jeho jediným absolventom), si urobil učňovskú skúšku u Štefana Szücsa. Skúška pozostávala z odfotenia dámy, ďalšou úlohou budúceho fotografa bolo technické vyhotovenie fotografi e vo všetkých jej fázach. V roku 1950 Tibor nastúpil na vojenskú službu. Po jej ukončení – v auguste 1953 – odchádza pracovať do Tatraľanu (bývalá Weinova továreň), kde pracoval ako fotograf na propagačnom oddelení až do dôchodku, t. j. do 1.mája 1987. Druhý syn Pavla Čaploviča – Pavol (11. 10. 1928) nastúpil na dráhu umeleckú. Je známy predovšetkým ako maliar – amatér.
Literatúra:
CINTULOVÁ, Erika: Fotoateliéry v Kežmarku. Kežmarok 2000.