Ján Chalupka sa narodil 28. októbra 1791 v Hornej Mičine a zomrel 15. júla 1871 v Brezne.
Do školy chodil v Ožďanoch, Levoči, Prešove a Šarišskom Potoku, na univerzitu v Jene. Pôsobil ako vychovávateľ, potom učil na gymnáziu v Ožďanoch. Na kežmarské lýceum prišiel 7. októbra 1818 (v školskom roku 1818/19 bolo na lýceu 337 žiakov a 7 vyučujúcich. Oveľa menej žiakov malo napr. prešovské kolégium i levočské lýceum).
V Pravidelnej správe o riaditeľovi a profesoroch kežmarského lýcea za II. semester 1818/19 sa píše o mladom profesorovi: „Ján Chalupka – Slavus (Slovák), je ev. a. v. vierovyznania, 26-ročný, slobodný, neporušeného zdravia, občan (teda nie šľachtic). Skončil doma beh fi lozofi cko-teologický a pokračoval v ňom na univerzite v Nemecku. Je zbehlý v jazykoch: latinský, materinský (slovenský), nemecký, maďarský, francúzsky a orientálne: grécky a hebrejský (učil sa aj angličtinu, taliančinu, poľštinu a srbštinu – vo Viedni vyučoval deti bohatého srbského šľachtica Emanuela Diku). Vyučuje fi lologické vedy a učí ich spolu s inými (archeológiu, klasickú literatúru, dogmatickú teológiu, encyklopédiu vied, poéziu s mytológiou a štylistické cvičenia) aj s rétorikou… Má jasnú metódu, svedomito učí. Mravy má dobré a počestné, je prívetivý a láskavý. Súkromne vzdeláva dorastajúcich šľachtických synkov.“
Chalupka učil v Kežmarku v r. 1818 – 1824. Za toto obdobie bol dvakrát zvolený za rektorom lýcea – v r. 1820/21 a 1823/24. Za jeho rektorátu bolo r. 1820 prízemné lýceum nadstavané o prvé poschodie.
Chalupka si dobre uvedomoval rôznorodosť svojich študentov. Napriek tomu však bola reč, ktorá spájala celý vtedajší vzdelaný svet – latinčina. Reč, ktorú Chalupka miloval a ovládal ako rodný jazyk. Žiaci ju potrebovali či už ako učitelia, farári alebo právnici. Chalupka sa rozhodol najlepšie latinské práce zapisovať do osobitnej knihy cti. A tak vznikla kniha Specimina Styli latini, ktorá sa dodnes zachovala v lýceu.
Na začiatku 19. stor. sa začali študenti rôznych národností grupovať do spoločností. Ako prvá vznikla r. 1823 nemecká spoločnosť – za jej zakladateľa sa považuje Ján Chalupka. Sám charakterizoval nemeckú spoločnosť ako spoločnosť, ktorej cieľom je pestovať nemecký jazyk a cibriť sa v rečníckom umení.
V tomto období začínajú vznikať na lýceu národnostné spory, a to medzi Srbmi a Maďarmi. Rektor sa zastal Srbov, čím si vyslúžil nevôľu kežmarského nemecko-maďarského meštianstva. Práve v tom čase dostal Chalupka z Brezna pozvanie za farára. Neotáľal a dňa 16. júla 1824 sa verejne rozlúčil s úradom. Opustil však aj svoju životnú lásku barónku Babettu von Wieland.
Ján Chalupka v Kežmarku po slovensky nepísal. Tu napísal len Dvanásť školských rečí (Duodecim orationes scholasticae…), vyšli v Levoči r. 1826. Napriek tomu sa domnievame, že Kežmarok a jeho prostredie v diele Chalupku žije dodnes v podobe Kocúrkova.
Babetta von Wieland a Ján Chalupka si museli zariadiť život po svojom. Zdalo by sa, že Chalupka bol v tomto ohľade šťastnejší. Stal sa známym slovenským spisovateľom a dramatikom, dosiahol vysoké cirkevné postavenie – stal sa superintendentom (biskupom). Napriek tomu však rodinné šťastie nemal. Syn mu umrel maličký, obe dcéry umreli taktiež mladé, manželka sa na starosť zbláznila. Tesne pred smrťou sa Chalupka rozpomenul na svoju zradenú lásku a požiadal ju cestou rektora lýcea Huga Stenczela o podobizeň. Nedočkal sa jej a bola v tom určitá spravodlivosť osudu. Avšak keby bol ostal v Kežmarku v rodine Wieland, nikdy by sa z neho nestal známy slovenský spisovateľ a pre náš slovenský národ by to bola nesmierna škoda.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Neľutujem, že som milovala. Bratislava: H & H 1998.
BRTÁŇ, Rudolf: Vrúcna ľúbosť. Bratislava: Tatran 1984.
ĎUROVIČ, Ján: Kežmarská láska Jána Chalupku. Lipt. Sv. Mikuláš: Tranoscius 1944.
HLEBA, Edmund: Profesorský zbor a didaktické problémy kežmarského lýcea v 20. rokoch 19. storočia. Jednotná škola, r. 18, 1966, č. 6.
Lyceálna knižnica v Kežmarku, fasc. I. Relatio periodica de Directore et Professoribus Lycei Kesmarkiensis… 1818/19. (Pravidelná správa o riaditeľovi a profesoroch kežmarského lýcea za II. semester školského roku 1818/19).