Helena Devečeková-Turucerová sa narodila 18. februára 1886 v obci Slovany a zomrela 4. novembra 1964 v Bratislave.
Keď mala tri roky, jej rodičia sa vysťahovali do Ruska na Ural do Menzelinska. Navštevovala francúzske dievčenské gymnázium v Moskve, potom žila vo Varšave, odkiaľ odišla študovať na Sorbonnu do Paríža. Tu ako prvá Slovenka získala r. 1913 doktorát filozofie. Vrátila sa do Menzelinska, kde učila francúzštinu na dievčenskom gymnáziu.
Na návšteve Slovenska ju zastihol začiatok I. svetovej vojny, tak sa domov nemohla vrátiť. Tu spoznala jasenovského farára Ondreja Devečku (1884 – 1967), za ktorého sa r. 1915 vydala. Po vzniku I. ČSR začala učiť v Dolnom Kubíne, r. 1923 sa presťahovala s rodinou do Kežmarku. Učila na miestnej obchodnej škole – pôsobila aj ako inšpektorka cudzích jazykov na školách pre ženské povolania a obchodných školách. Jej manžel po vzniku ČSR tiež prešiel do pedagogických služieb a na obchodnej škole bol riaditeľom. Devečková prekladala z francúzštiny i ruštiny, v r. 1937 – 1938 napísala dve učebnice nemčiny pre obchodné školy. Jej manžel bol členom Demokratickej strany a hoci sa počas II. svetovej vojny zapojil do ilegálnej činnosti a bol aj členom ilegálneho MNV, po víťazstve komunistov r. 1948 z Kežmarku s rodinou odišiel a presťahoval sa do Bratislavy.
Literatúra:
SBS VI. Martin: Matica slovenská 1994, s. 139.
TOMKOVÁ, Eva: Zabudnutá osobnosť Helena Turcerová-Devečková – prvá Slovenka na Sorbone. In: Slovenská republika, r. 6, č. 258, 7. 11. 1998.