Roman Fraštia pôsobil a umrel v Kežmarku. Narodil sa 9. augusta 1898 v Námestove a zomrel 18. marca 1983 v Kežmarku.
Na gymnázium chodil v Trstenej a Žiline. V roku 1919 – 1924 študoval na Vysokej škole veterinárnej v Brne a r. 1927 získal doktorát.
Pracovať začal v Kežmarku vo funkcii mestského veterinára, dokonca aj riaditeľa bitúnku. Veterinárstvo v tomto období prežívalo krízu a aj Dr. Fraštia sa snažil o zvýšenie jeho úrovne a hlavne zaznávaného významu.
Ako uvedomelý Slovák sa zapájal do politickospoločenského diania v meste, kde Slováci popri Nemcoch tvorili menšinu. Ako člen Slovenskej ľudovej strany bol v r. 1929 – 1934 poslancom Národného zhromaždenia ČSR a v r. 1941 – 1945 poslancom Snemu Slovenskej republiky. Tu pracoval ako spravodajca sociálneho a zdravotného výboru.
V období existencie Slovenskej republiky patril medzi troch okresných veliteľov Hlinkovej gardy v Kežmarku, nastúpil po Jozefovi Pitoňákovi a túto funkciu vykonával do 1. marca 1943, keď ho vystriedal Jozef Tatiersky.
Napriek týmto vysokým funkciám nepatril k sympatizantom nového štátu, a tým menej fašistického Nemecka; naopak – pomáhal prenasledovaným, partizánom, ba aj Židom (napr. zachránil rodinu Medzihradskú, kde pani bola židovského pôvodu).
Po príchode Červenej armády ho z titulu funkcie v HG odviezli do Ruska, ale – ako hovorí rodinná tradícia – sami Kežmarčania napísali, ako Dr. Fraštia ľuďom pomáhal a takýmto spôsobom ho vyslobodili.
Po návrate domov pokračoval Dr. Fraštia vo svojej veterinárskej práci a bol prijatý aj do Zväzu protifašistických bojovníkov. Od r. 1946 pôsobil aj ako predseda včelárskej organizácie, čo ešte viac zvýšilo jeho všeobecnú popularitu.
Do dôchodku odišiel r. 1963, ale aj tak bol vždy ochotný pomáhať. So svojou rodinou býval v dome v podobe zámočka, ktorý si sám postavil za Ľubickým potokom na Hradnom vrchu č. 2. Tam dodnes žije rodina jeho syna Šimona s rodinou.
Literatúra:
FRIED, K., J.: MVDr. Roman Fraštia (1898 – 1983). In: Veterinárny spravodajca, r. 24, č. 10, 1996. JANEČEK, Jozef: Z histórie včelárstva. Kežmarok: Vivit 2002.