Ernest Grosz sa narodil 7. februára 1881 v Kežmarku a zomrel 16. marca 1931 v Memel v Litve a pochovaný v Kežmarku.
Starší syn riaditeľa kežmarského evanjelického lýcea Ernesta Grosza a Laury Alice Groszovej, rodenej Schickedanzovej, bol vynikajúcim klavírnym virtuózom európskeho významu, skladateľom, dirigentom a hudobným pedagógom.
Jeho výnimočné hudobné nadanie sa prejavilo už v útlom veku. Už počas gymnaziálneho štúdia verejne koncertoval s náročným repertoárom, v 7. a 8. triede dirigoval školský orchester, pre ktorý upravoval rôzne skladby a tvoril svoje prvé klavírne skladbičky. Po maturite študoval na hudobnej akadémii v Budapešti a v Lipsku. Už v tom čase začal koncertovať, podnikal koncertné turné na Balkán a plne sa zapájal aj do koncertného života hudobných akadémií, na ktorých študoval.
Po skončení štúdia sa stal na krátku dobu riaditeľom hudobnej školy v Miškovci, neskôr v Debrecíne a potom prijal miesto profesora hudby na konzervatóriu v Königsbergu (dnešný Kaliningrad), kde zostal do roku 1922. Tu sa oženil s Elsou Kerstanovou, z manželstva pochádzali dve dcéry – Gerda a Eva.
Z Königsbergu podnikal veľmi úspešné koncertné turné do Nemecka, Švédska, Nórska a ďalších krajín. Jeho umelecká povesť neustále rástla. Keďže chcel rozvinúť aj svoje dirigentské plány, odišiel r. 1922 do Heydekrugu v dnešnej Litve a čoskoro prijal miesto profesora a dirigenta v bohosloveckom seminári v Memeli (dnes Klaipeda), kde pôsobil 9 rokov až do svojej predčasnej smrti. Pochovaný je na kežmarskom cintoríne na mieste posledného odpočinku rodiny Groszovej.
Ernest Grosz vynikal skvelou, nikdy nezlyhávajúcou hudobnou pamäťou, dokonalou technikou klavírnej hry a veľmi originálnym prednesom naštudovaných skladieb, za ktorým sa skrývala náročná príprava a štúdium klavírnej literatúry od baroka až po hudbu 20. storočia. Najväčšie úspechy dosahoval interpretáciou svojich najobľúbenejších skladateľov – Beethovena, Chopina a Liszta. Do svojho rodného mesta a na Spiš sa vždy s láskou vracal a rád tu koncertoval.
Skladateľská činnosť Ernesta Grosza je známa od r. 1897 do r. 1913 (rukopisy v Štátnom archíve v Levoči). Ďalšie skladby sa môžu nachádzať v Kaliningrade, Klaipede či v rukopisoch alebo vydané tlačou.
Z klavírnej tvorby treba uviesť: Z môjho denníka (5 kusov pre klavír), Valse fi s mol, Scéna z baletu, 5 kusov pre klavír (1902 – 1904), Mazurka a mol (1901), Miniatúry (5 ľahkých prednesových skladbičiek), 8 bagatel pre 4-ručný klavír (medzi nimi Slovenský tanec), z komornej tvorby sláčikové kvarteto e mol (1913), z piesňovej tvorby 5 piesní pre ženský hlas, 4 piesne, melodrámu Ladislav V., z orchestrálnych skladieb Malú suitu pre orchester, Lyrické kusy pre orchester, Valčík z baletu Rozprávka o Jastrabej veži a z nedokončených skladieb symfonickú báseň Tatry.
Literatúra:
Musikprofessor Ernst Gross. Karpathen-Post, r. 52, č. 14, 4. 4.1931. ŠA Levoča.
Osobný fonf Alfréda Grosza. ŠA Levoča. Rukopisy skladieb Ernesta Grosza.