Emília Harvanová-Butzová sa narodila 19. novembra 1933 v Olšanke v Poľsku a zomrela 7. decembra 2000 v Bratislave a pochovaná je v Novej Lesnej.
Vojnové roky spôsobili, že vyrastala v Kežmarku. Počas prechodu frontu bola odsunutá do Nemecka, neskôr sa vrátila do Kežmarku na Starý trh do rodiny Alexandra Krajňáka. V roku 1952 zmaturovala na kežmarskom gymnáziu a pokračovala v štúdiu na pedagogickej fakulte v Bratislave. Po ukončení školy pracovala v Bratislave, vydala sa za Ing. Ladislava Harvana a presťahovala sa do Tatranskej Lomnice. Do roku 1974 učila na základnej škole v Tatranskej Lomnici, neskôr na ZDŠ v Dolnom Smokovci až do odchodu dôchodku.
Bola výraznou osobnosťou slovenského stolného tenisu v období 1954 – 1959. Reprezentovala ČSR a Slovensko v stolnom tenise. Prvé úspechy zaznamenala víťazstvom družstva gymnázia Kežmarok v Stredoškolských hrách 1951 v Kremnici a tretím miestom v zmiešanej štvorhre dorastu ma majstrovstvách ČSR. Bola členkou Slávia VŠ, Dynamo Spoje Bratislava a Lokomotíva Rača (členka družstva I. ligy, 1956 – 1963). Na Slovensku získala suverénne hráčske postavenie a bola stálou členkou reprezentačného družstva ČSR. Na ME 1958 v Budapešti ako členka družstva ČSR získala bronzovú medailu. Bola aj niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska.
Literatúra :
Archívne materiály Vladimíra Jančeka z Kežmarku.