Jur Hronec sa narodil 17. mája 1881 v Gočove a zomrel 1. decembra 1959 v Bratislave.
Chodil na gymnázium v Rožňave, v r. 1902 – 1906 študoval na univerzite v Kluži matematiku a fyziku. V novembri 1906 dostal suplentské miesto na ev. a. v. dištriktuálnom gymnáziu v Kežmarku, kde, ako uvádza, boli profesori „liberálni nielen voči sebe, ale aj voči žiakom.“ Býval v budove dnešnej Základnej umeleckej školy na Hviezdoslavovej ulici č. 12, kde vtedy bola evanjelická fara a v nej bývali viacerí profesori. R. 1999 bola na budove Hroncovi odhalená pamätná tabuľa.
Hronec na kežmarské časy takto spomína: „V Kežmarku si stredoškolského profesora vážili… Budova školy bola moderná, priestranná… V prvých triedach som postupoval induktívne. Počítali sme príklady pri tabuli tak, že za hodinu sa vystriedala takmer celá trieda, preto učivo museli všetci usilovne študovať. V štyroch prvých triedach som nikdy nepoužíval notes, vždy som mal o každom žiakovi prehľad, čo vie a čo nie. Tak žiaci na hodine nikdy nemali strach, naopak, matematiku si obľúbili… Stále som chodil medzi lavicami, takže žiaci nemohli vystrájať šibalstvá. Museli si všetko poznamenávať. Látku museli pochopiť a naučiť sa v škole a doma si už písali len úlohy… Vo vyšších triedach som už používal notes. V štvrťročných a polročných obdobiach som nechal viacerých napomenúť a niekoľkých aj prepadnúť, aby si uvedomili, že musia pridať, a tak sa v druhom polroku usilovne učili. Vždy som mal na pamäti, že žiaka pri odpovedi treba povzbudiť, vliať doň dôveru, a nie ho zastrašovať. Za môjho osemnásťročného pôsobenia na kežmarskom gymnáziu ani jeden maturant z matematiky u mňa neprepadol. V rokoch 1911 a 1912 som zažil dve nepríjemné a smutné udalosti, ktoré ma dosť rozladili. Prvou bolo vyšetrovanie a vylúčenie troch slovenských študentov za ich presvedčenie. Druhou bola voľba riaditeľa, ktorý sa volil vždy po šiestich rokoch. Nepekné hádky o riaditeľské miesto neprospeli gymnáziu. Napriek týmto nepríjemnostiam som bol v Kežmarku spokojný. Vedel som si študentov získať. Študenti boli aktívni aj v mimoškolskom živote. V nedeľu usporadúvali výlety, najčastejšie na Kežmarské Žľaby. Robili aj majáles, na ktorom som bol predsedom. Na jeseň celé gymnázium chodilo na výlety do ďalších krajov, v apríli sa zas robili výlety k Jadranu, do Talianska, čo bolo tiež poučné.“
Ešte počas kežmarského pôsobenia cestoval Hronec r. 1907 do Kluže, kde zložil tretiu predpísanú skúšku, stal sa kvalifi kovaným profesorom pre stredné školy s aprobáciou matematika – fyzika a získal aj titul doktora fi lozofi e. V roku 1907 bol menovaný za riadneho profesora kežmarského gymnázia a tu ostal vyučovať až do začiatku roku 1922. V Kežmarku sa zaslúžil aj o zriadenie moderného školského fyzikálneho laboratória a aktívne sa zapojil do činnosti Spišského kruhu stredoškolských učiteľov, kde vystúpil s nejednou prednáškou.
Kežmarské pôsobenie prerušil v školskom roku 1908/1909 jednoročným študijným pobytom na univerzite v Göttingene a neskôr krátkymi pobytmi na univerzitách v Berlíne, Giessene a Paríži. V roku 1912 zložil v Giessene nemecký doktorát.
V roku 1918 sa Hronec oženil, ale jeho manželstvo nebolo šťastné – manželka bola nervovo labilná a tieto črty zdedila aj jediná dcéra Zuzana.
Po vzniku I. Československej republiky sa Spiš ocitol v dileme. Siahali po ňom Poliaci, v snahe pripojiť si ho, v skutočnosti patril k Československej republike, ale v tom čase niektorí príslušníci nemeckej a maďarskej inteligencie vystúpili s návrhom vytvoriť zo Spiša samostatnú spišskú republiku. Príchod československej armády na Spiš však týmto nezmyselným snahám urobil koniec. K zvláštnej situácii došlo aj na kežmarskom gymnáziu. Profesori museli prisahať vernosť Československej republike. Kto tak neurobil, bol zo svojho miesta uvoľnený. Preto odišlo z Kežmarku viacero učiteľov a profesorov. Keďže Kežmarok bol v tom čase prevažne nemecký a nemecká menšina mala dosť svojich práv, kežmarské gymnázium sa premenovalo na nemecké evanjelické dištriktuálne gymnázium.
Hronec na tieto časy spomína takto: „Od 1. septembra 1919 sa na kežmarskom gymnáziu začalo vyučovať po nemecky. Žiaci katolíci a židia museli platiť dvojnásobné školné. Bolo zaujímavé, že aj napriek tomu prišlo toľko katolíckych a židovských žiakov ako nikdy predtým. Tvorili 60 percent, zatiaľ čo evanjelici len 40 percent. Pretože sa vyžadovalo spojenie medzi štátnou slovenskou správou a medzi nemeckým gymnáziom, zvolili ma za administratívneho riaditeľa a Nemec Bruckner sa stal pedagogickým riaditeľom… Ešte v novembri 1919 riaditeľ Bruckner dostal porážku, preto som musel viesť školu sám. Rozhodol som sa urobiť dôkladný poriadok v spisoch. Pritom som naďabil na maďarské básne, ktoré písal Hviezdoslav. Bola medzi nimi aj jedna práca v próze. Všetky práce som odovzdal do archívu Matice slovenskej.“
Profesor Hronec mal však vyššie ambície, než by mal celý život zotrvať v Kežmarku. Vo februári 1922 prešiel na Štátne gymnázium do Košíc, kde dostal ročnú dovolenku. Pokračoval v štúdiách v Prahe i Nemecku. R. 1923 sa habilitoval na Karlovej univerzite v Prahe, kde sa stal jej súkromným docentom. Už vtedy mal za sebou viacero vedeckých štúdií, uverejnených doma i v zahraničí.
V roku 1924 prijal Hronec miesto vysokoškolského učiteľa na technike v Brne. Jeho želaním bolo zriadiť technickú vysokú školu aj na Slovensku. A bola to jeho zásluha, že sa roku 1937 zriadi• 126 la v Košiciach Vysoká škola technická a roku 1938 sa stal Hronec jej profesorom. Keď Košice pripadli Maďarsku, škola sa presťahovala najprv do Martina, potom do Bratislavy. Hronec bol jej rektorom v rokoch 1938/39, 1939/40 a 1945/46. V roku 1940 sa Hronec zaslúžil aj o zriadenie Vysokej školy obchodnej v Bratislave a bol jej dekanom v rokoch 1940/41 a 1941/42.
V roku 1949 dostal ako prvý v histórii čestný doktorát pedagogických vied Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1953 sa stal akademikom Slovenskej akadémie vied a doktorom fyzikálno- matematických vied. Od roku 1953 až do smrti bol prednostom II. ústavu matematiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.
Napísal 24 vedeckých samostatných prác a desiatky štúdií a článkov z oblasti matematiky, fyziky, pedagogiky a histórie.
Zapájal sa aj do iného spoločenského diania – bol napr. predsedom Matice slovenskej, predsedom Slovenského múzea, predsedom Umeleckej a vedeckej rady atď.
Literatúra:
HRONEC, Ondrej: Rovnica o jednom známom. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo 1989.
LIPTÁK, Johann: Geschichte des evang. Distriktual – Lyzeums A. B. in Kesmark. Kežmarok: Sauter 1933.