Melódia a príjemné tóny sprevádzajú životom od nepamäti. Minulosť nám ukazuje, že na strednom Spiši nájdeme viaceré hudobné skvosty. Prebádajme spoločne cestu hudby z dôb minulých v našom meste.
Kežmarok sa mohol hrdiť až dvoma miestami, kde sa zbieral archív hudobnín. Prvým bol Kostol sv. Kríža, kde bolo niekoľko diel skladateľov daného obdobia. Medzi nimi sa objavil i organista Alojz Schön. Druhým miestom bola rozrastajúca sa lyceálna knižnica.
Prvým významným menom na hudobnej scéne je nepochybne Ernst Grosz. Nadanie sa prejavilo už v mladom veku, neskôr vystupoval ako klavirista a dirigent školského orchestra. V tom čase začal komponovať svoje prvé skladby. Niet divu, že po maturite pokračoval v štúdiu vo Viedni, Budapešti a Lipsku. Často koncertoval v rodnom meste a na východe Slovenska. V jeho repertoári sa nachádzali skladby od Johanna Sebastiana Bacha, Bedřicha Smetanu či Antonína Dvořáka. Bol dokonca označený ako najlepší interpret klavírnej tvorby Ludwiga van Beethovena.
Do života mnohých nečakane zasiahla prvá svetová vojna. Po nej nastali vznikom Československej republiky zmeny, ktoré ovplyvnili aj kultúrny život mesta. Príchod českých úradníkov, pedagógov a podnikateľov znamenal prínos i v tejto oblasti. Rodina Karla Zoubka vychovala dvoch synov. Stanislav bol ladičom klavírov a dokonca zastupoval aj ich svetoznámych výrobcov z firiem Petrof a Förster. Druhý syn Karel Jan sa už ako 17-ročný predstavil Kežmarčanom hrou na husle. Na koncertoch ho často sprevádzala kežmarská klaviristka Vilma Szenczy.
Miestni si v tom čase mohli vypočuť oratórium Stvorenie od Josepha Haydna so s 35-členným orchestrom a 80-členným miešaným zborom, či známe Štyri ročné obdobia od rovnakého skladateľa. Na programe bolo aj nemecké Rekviem Johannesa Brahmsa a opera Orfeus a Eurydika od Christopha Wilibalda Glucka.
Hudobný talent sa našiel aj u sestier Röckelových, ktorá sa v meste usadili v roku 1922. Margarethe hrala na klavír a sprevádzala koncertnú speváčku Kläre. Práve jej meno sa spája s najvýznamnejšími hudobnými podujatiami v Kežmarku. Rodinné vzťahy mali sestry s klaviristom Ernstom a Alfrédom Groszom, znalcom nielen horských výstupov, ale aj hudby.
Alfons Nitsch prišiel do mesta v rovnakom roku ako slávne duo sestier. Okrem hry na klavír bol zbormajstrom a dirigentom. O rok nato už založil kežmarský orchester, ktorý sa bol významnou oporou v kultúrnom živote. Jeho osobnosť hrala dôležitú úlohu pri vzniku Musikschule.
Aby sme neostali iba pri vážnej hudbe, nahliadnime aj do nôt slovenskej populárnej hudby. Tanečné piesne v tom čase skladal najmä Gejza Dusík. Popri ňom tvoril i rodák z Kežmarku, Ernest Genersich, ktorý od roku 1934 žil v Bratislave. Na konte má niekoľko desiatok piesní nahraných na gramofónových platniach a hraných v rozhlase.
Spracovala: Patrícia Rozgonyiová,
zdroj: Život v Kežmarku v 13. až 20. storočí