František Hutyra sa narodil 7. októbra 1890 v Spišskom Podhradí, na Sivej Brade a zomrel 20. decembra 1934 v Budapešti v Maďarsku.
Pochádzal zo slovenskej rodiny zo šiestich detí. Študoval v Spišskom Podhradí, na katolíckej škole v Kežmarku, Egeri, katolíckom gymnáziu v Levoči a slovenskom gymnáziu v Kláštore pod Znievom.
Po ukončenom štúdiu na lekárskej fakulte v Budapešti, pôsobil ako asistent na Ústave patologickej anatómie a potom ako nádejný patológ v Uhorskom kráľovskom zverolekárskom ústave. Po dvoch rokoch sa stal profesorom patologickej anatómie, potom interného lekárstva, epizootológie a súdneho zverolekárstva.
Ako vysokoškolský pedagóg pôsobil 45 rokov. Založil Vysokú školu veterinársku, na ktorej bol jej dlhoročným rektorom, a Veterinársky ústav na svetovej úrovni. Venoval sa najmä tuberkulóze rožného dobytka a moru ošípaných. V jeho ústave sa mu podarilo vyvinúť účinné sérum proti moru ošípaných, a tak zachrániť veľké úbytky ošípaných na celom svete.
Už ako 37-ročný bol povýšený do šľachtického stavu. Získal vysoké odborné uznanie vo svete. Bol čestným členom mnohých prominentných vedeckých spoločností. Každoročne vydával v dvoch jazykoch populárnu Zdravotnícku ročenku. Patril medzi vedcov svetového formátu. Pri príležitosti jeho 100. výročia narodenia bola v Maďarsku vydaná jeho známka. V areáli zverolekárskej fakulty v Budapešti stojí jeho socha.
Literatúra:
KARASSZON, Dénes: Hutyra Ferenc… In: Magyar Állatorvosok Lapja 1978, 33, s. 435 – 438.
TIBENSKÝ, Ján a kol.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku II. Bratislava: Obzor 1988, s. 579 – 582.