Mons. ThDr. Ján Ferenčík sa narodil 1. novembra 1888 v Kežmarku a zomrel 9. novembra 1950 v Leopoldove. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Kežmarku a v Rožňave.
Po maturite študoval teológiu v Spišskej Kapitule a v Budapešti. Vysvätený bol 1. júna 1911 v Spišskej Kapitule. V pastorácii v Liptovskej Lužnej a Líškovej dlho neostal. Stal sa katechétom v Ružomberku a v Levoči. V roku 1919 bol vymenovaný za profesora spišskokapitulskej preparandie, kde vyučoval prírodné vedy a krasopis. Súčasne zastával v rokoch 1919 až 1926 funkciu špirituála v spišskom seminári.
Pedagogická práca mu bola veľmi blízka. Vychovával nielen učiteľov, ale aj kňazov ako profesor Vysokej školy bohosloveckej a v roku 1931-1938 aj jej rektor pre Spišskú diecézu. V roku 1938 odišiel do pastorácie, ako farár v Ružomberku. Bol aj poslancom Snemu samostatnej Slovenskej republiky. Dosiahol viaceré cirkevné hodnosti napríklad v roku 1929 pápežský komorník. Bol aj literárne činný. Roku 1925 začal redigovať časopis Svätú rodinu. Svoje články uverejňoval aj v ďalších dvoch časopisoch, ktoré redigoval: Rozvoj a Plameň. Knižne mu vyšli tieto diela: Pamätnica prvého diecézneho eucharistického zjazdu v Levoči (Ružomberok, 1923), Buď stále striezlivý (Bratislava, 1929), Pápež a pápežský štát (Bratislava, 1930), Lurdská púť (Ružomberok, 1933), Manželsko-právne smernice (Ružomberok, 1935), okrem toho preložil encykliku O kresťanskej výchove. V roku 1945 bol odsúdený na desať rokov väzenia. V leopoldovskej väznici aj zomrel. Jeho telo bolo prevezené do matkinho hrobu v Kežmarku.
Zdroj: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín, strana 81 – 82.