Jozef Dlhányi sa narodil 16. marca 1799 v Rimavskej Brozovej a zomrel 3. januára 1881 v Kežmarku. Na kežmarskom lýceu pôsobil 21 rokov.
Navštevoval školu doma, v Klenovci, Tisovci, Ožďanoch, Rožňave, Levoči, študoval na lýceu v Bratislava a teológiu vo Viedni. Po skončení štúdií učil na gymnáziu v Šajavskom Gemeri. V roku 1853 ho pozvalo kežmarské lýceum kde pôsobil, kým v roku 1874 neodišiel do penzie. Učil maďarčinu a nepovinný slovenský jazyk ( vyučoval sa v rokoch 1853-1874) – jeho žiakom bol aj najväčší slovenský básnik Pavol Országha Hviezdoslav (na lýceu študoval v rokoch 1865-1870). Traduje sa, že aj Dlhányi prispel k tomu aby Hviezdoslav začal veršovať po slovensky. Študent písal dovtedy vynikajúce maďarské verše a mohol sa z neho stať druhý Petöfi. Dlhányi sa ho údajne pýtal, prečo veršuje po maďarsky, keď je Slovák. Aj táto otázka mala prispieť k prerodu mladého človeka.
V rodine hrobke rodiny Dlhányi je pochovaný profesor Jozef Dlhányi, jeho manželka a niektoré z jeho siedmich detí – konkrétne Etelka Berta Dubsky, rod. Dlhányi (24. august 1848 Kežmarok – 8. január 1937 Kežmarok) vdova po Leonardovi Dubskom, císarsko-kráľovskom majorovi.
Zdroj: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín, str. 26.-27.