Tomáš Mauksch sa narodil 20. decembra 1749 v Kežmarku a zomrel 10. februára 1832 v Kežmarku.
Pochádzal zo starej kežmarskej mäsiarskej rodiny. Jeho matka Anna Mária Toportzerová bola dcérou jedného z troch kežmarských rebelantských mučeníkov. Tomáš študoval vo svojom rodisku na evanjelickom gymnáziu, v Szikszó a v Sárospataku (Šarišskom Potoku). Cez prázdniny pôsobil ako učiteľ a vychovávateľ grófskych detí Sztárayovcov v Michalovciach a Szirmayovcov v Pozdišovciach. Po ukončení strednej školy bol súkromným učiteľom v Šarišskom Potoku a v Prešove.
V r. 1872 – 1873 navštevoval Mauksch univerzitu v Lipsku. Tu študoval históriu, právo, hebrejskú gramatiku a prírodné vedy. Vďaka štedrému bratrancovi mohol počas štúdií navštíviť viacero európskych veľkomiest, ale zastupoval aj chorľavého farára v Ľubici, Vrbove, Ruskinovciach a v Tvarožnej. Potom pôsobil ako domáci učiteľ v dome Imricha Pongrácza v Liptovskej Podturni.
V januári 1776 sa stal subrektorom kežmarského gymnázia a profesorom aritmetiky, latinčiny, zemepisu, náboženstva a histórie. Rektorovi Adamovi Podkonickému však nebolo po vôli, že s kolegom Jánom Klanicom a príbuzným kežmarským lekárom Jánom Danielom Maukschom začali systematicky spracovávať okolitú fl óru, a tak po ôsmich rokoch znechutený Mauksch zanecháva učiteľské zamestnanie. Prijíma miesto ev. kazateľa v Bardejove. Onedlho prichádza do konfl iktu so svojím starším kolegom pre svoje moderné a novátorské myslenie a vnímanie pravého kňazského poslania.
Po dvoch rokoch prijíma miesto evanjelického farára vo Veľkom Slavkove, aby bol blízko k svojim milovaným Tatrám. Za dva roky sa mu podarilo za vyžobrané groše postaviť faru i s kostolom. Vo voľnom čase študoval prírodné vedy a navštevoval blízke Vysoké Tatry.
Aj napriek svojim humanistickým skutkom sa stretáva s ohováraním a neprajnosťou Veľkoslavkovčanov. Vraj predal štyri dievčatá ako prostitútky do Turecka a priamo obcuje s diablom, keď jeho gazdiná porodila nemanželské dieťa a farár ju nevyhnal z fary. Dievčatá totiž vyslal Mauksch na tkáčsky kurz do Belehradu.
Po veľkom požiari v Kežmarku vyhorelo 300 domov, a tak Mauksch z vlastných prostriedkov pomáha svojim rodákom. V r. 1792 zomiera spolupracovník a priateľ Augustini ab Hortis a necháva ho aj snúbenica, dcéra priateľa. Sklamania však iba utužili botanickú aktivitu Maukscha v bádaní Tatier. Dokonca presvedčil zemepána Veľkého Slavkova, iliašovského grófa Štefana Čákiho, majiteľa slavkovských pozemkov, aby dal vystavať pri prameni smokoveckej vody poľovnícku chatu, neskôr aj ďalšie budovy s kúpeľným charakterom, potom ich sprevádzkovať a prijímať profi t od prípadných záujemcov z vyšších kruhov. Gróf Čáki ho teda poveril realizáciou tohto projektu. A tak pod vedením Maukscha vyrástli v r. 1793 prvé zruby tatranskej osady Starý Smokovec.
Po rôznych peripetiách s majiteľom sa Mauksch vracia do Kežmarku v r. 1802, obchoduje s vínom, tabakom i kávou, ale supluje aj miestneho evanjelického kazateľa. Popritom znova s novým majiteľom usmerňoval ďalej rozvoj Starého Smokovca a sprístupňoval Tatry širokej verejnosti a vedeckým kruhom. Sprevádzal po Tatrách prominentných hostí, umelcov a významných svetových prírodovedcov G. Wahlenberga, R. Towsona, P. Kitaibela, F. Waldsteina a ďalších. Tí často uverejňovali vo svojich dielach jeho rozsiahle práce a súpisy kveteny Spiša.
Mauksch napísal K. G. Rumym pripravené, avšak nevydané prírodovedno-sprievodcovské dielo Wegweiser durch die Zipser karpathischen Alpen (Sprievodca po spišských karpatských Alpách), priekopnícku prácu Über die Witterungen der Zips… (O podnebí Spiša, menovite pod karpatskými Alpami 1795) a celý rad štúdií o fl óre, klíme, vetroch, plesách, faune, mineráloch i geografi i Tatier vo vtedajších popredných prírodovedných periodikách svetovej tlače.
Severovýchodná stena Slavkovského štítu, jama medzi severovýchodnými ramenami Slavkovského štítu a Slavkovskej kopy, Čierne pleso v Doline Zeleného plesa a dolinka pod Prielomom niesli v 19. storočí Maukschovo meno. V r. 2000 mu bola na jeho dome na Hlavnom námestí č. 33 v Kežmarku odhalená pamätná tabuľa.
Literatúra:
BOHUŠ, Ivan: Nedocenený vedec Tomáš Mauksch. Krásy Slovenska, r. 63, č. 12, 1986 a r. 64, č. 2 – 3, 1987.
TIBENSKÝ, Ján a kol.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku I. Bratislava: Obzor 1986, s. 336 – 337.
WEBER, Samuel: Maugsch Tamás. In: A Magyarországi Kárpátegyesület évkönyve. Spišská Nová Ves 1903.