Dr. Michal Pfeiffer sa narodil 19. októbra 1721 v Kežmarku a zomrel 7. novembra 1809 v Kežmarku.
Starý otec Zachariáš založil v Kežmarku r. 1680 lekáreň a po jeho nešťastnej smrti (padla mu tehla na hlavu) ju prevzal syn Michal starší. Michal mladší študoval v Kežmarku a Debrecíne, prírodné vedy a medicínu od roku 1741 v Jene, v r. 1743 v Halle a opäť v Jene, kde 24. 10. 1745 získal titul doktora medicíny a jeho dizertácia vyšla v tom istom roku v Jene pod názvom Disertatio inauguralis medica de similitudine signorum judicationis et mortis in febribus acutis proxime instantis. Jeho znalosti ocenili natoľko, že ho požiadali, aby ostal prednášať na lekárskej fakulte v Jene. Na to však vypukla pruská vojna, čo zmenilo jeho rozhodnutie a vrátil sa domov, kde sa stal mestským lekárom a lekárom spišských kláštorov, ale svojich pacientov mal aj v haličských kláštoroch. Hoci bol evanjelikom, stal sa dokonca lekárom varadínskeho biskupa Čákiho.
R. 1776 sa zriekol funkcie mestského lekára a venoval sa len chémii. Pfeiff er mal v Kežmarku pod dnešnou železničnou nákladnou stanicou chemické laboratórium a záhradku, kde pestoval boryt – farbovník obyčajný. Miestu sa ešte aj v 20. storočí hovorilo indigová záhradka, v súčasnosti sa už nedá identifi kovať. Pfeiff er vynašiel v chemickom spracovaní borytu náhradnú výrobu indiga. Farba, ktorú docielil, bola údajne na nerozoznanie od pravého indiga. Využívali ju hlavne kežmarskí farbiari – remeselníci známi po celej Európe. Chemici viedenskej univerzity si overili Pfeiff erove pokusy a potvrdili ich správnosť, ale k výrobe náhradky za indigo vo väčšej miere nedošlo. Pred smrťou chcel zanechať Pfeiff er tajomstvo výroby náhradky indiga kežmarskému lekárnikovi Jozefovi Schwartzovi (možno ho aj zanechal?), ale keďže náhle umrel aj ten, tajomstvo výroby ostalo nerozlúštené.
Literatúra:
LIPTÁK, Johann: Die Zipser Leinwand und ihre Meister. In: Zipser Jahrbuch mit Kalender 1938. Kesmark: Sauter 1937.
MARTINCZAK, František: Medicína na Spiši v rokoch 1412 – 1770. In: Spiš 3-4, Košice: Východoslovenské vydavatreľstvo 1973. SBS IV. Martin: Matica slovenská 1990, s. 458.