História folklórneho súboru Maguráčik od roku 1982 po rok 1986.
V roku 1982 na okresnej súťaži v Hranovnici získal súbor už „tradičné “ druhé miesto s pásmom Zahrajme sa na stromy. Veľký úspech v tom roku zaznamenala sólistka súboru Vierka Liptáková, po víťazstve na okresnej súťaži Podtatranský slávik získala aj prvé miesto na celoslovenskej súťaži sólistov spevákov v Senci.
O rok neskôr spracovala Terka Klempárová na základe vlastného výskumu v obciach goralského regiónu tradičné vianočné zvyky Na Viliu, s ktorým sa Maguráčik po obsadení druhého miesta na okresnej súťaži predstavil aj na Folklórnom festivale vo Východnej . Toto pásmo nahrával aj v Banskobystrickom rozhlase pre vydavateľstvo OPUS. Nahrávka bola ocenená Slovákmi žijúcimi v Rakúsku cenou Za najkrajšiu nahrávku.
Rok 1984 bol pre Maguráčik prelomový. So súborom začala pracovať detská ľudová hudba, ktorú založil a viedol pán učiteľ Ivan Pompa. Neskôr ju viedol riaditeľ Základnej umeleckej školy (ZUŠ) Ján Levocký. V tomto čase sa výchove mladých hudobníkov venovala pani Ružena Regecová, bývalá členka ĽH FS Magura a v súčasnej dobe Iveta Pavlíková. Škoda, že ZUŠ v Kežmarku stratila záujem na spolupráci pri výchove mladých hudobníkov. Je na zváženie, či by nebolo vhodné znova vytvoriť aj oddelenie ľudovej hudby.
Rok 1985 bol pre Maguráčik veľmi úspešný. Nácvikom pásma Jar pod Lendackou Kicorou sa začala narúšať hegemónia víťazstiev Pienin a iných detských súborov. Maguráčik po prvýkrát obsadil na okresnej súťaži v Hranovnici prvé miesto, čo potvrdil víťazstvom i na kraji v Krompachoch. V septembri sa detská ľudová hudba, ktorá obsadila prvé miesto na okresnej i krajskej súťaži a dievčenská spevácka skupina predstavili na celoslovenskej súťažnej prehliadke v Senci. Neobsadili žiadne z prvých miest, no vynahradili si to o týždeň neskôr. Na 10. Folklórnom festivale detských folklórnych súborov v Prešove získali Hlavnú cenu. Dá sa povedať, že to bolo ocenením desaťročnej nepretržitej činnosti súboru.
Po tomto úspechu nasledovalo v roku 1986 vystúpenie za vystúpením. Súbor sa predstavil na Zamagurských folklórnych slávnostiach v Červenom Kláštore, na Folklórnom festivale vo Východnej a nezabudol ani na divákov vo Vysokých Tatrách, Kežmarku a okolí. Vystupoval celkom 60-krát.
Juraj Švedlár, foto: archív folklórneho súboru